Putovanie pukanskou povstaleckou históriou
Dňa 30. augusta 2024, v piatok, sme si v Pukanci pripomenuli 80. výročie Slovenského národného povstania prostredníctvom podujatia Putovanie pukanskou povstaleckou históriou.
Po slávnostnom príhovore pána starostu a kladení vencov k pomníku SNP pred obecným úradom odznela slovenská hymna a pieseň „Slovensko moje, otčina moja“ v podaní Barbory Kyseľovej.
Udalosti z roku 1944 sme sa snažili priblížiť návštevníkom pripravenými siedmymi zastávkami po symbolických miestach v Pukanci, kde sa dôležité míľniky SNP skutočne udiali. Prvým zastavením bolo sídlo revolučného národného výboru (v súčasnosti Obecný úrad), kde 1. septembra 1944 prevzal vedenie novozvolený starosta Alexander Hruškovič, na činnosť notára dozeral Štefan Chovan a na chod pošty jeho manželka, Anna Chovanová. Revolučný národný výbor riadil mobilizáciu, činnosť miestnej milície, zabezpečoval zásobovanie a nariadil aj vytvorenie ošetrovňe.
Druhým zastavením bola ošetrovňa v meštianskej škole (dnes miestna knižnica), ktorá bola zriadená pre 102 člennú posádku. Ošetrovňu viedla Anna Laťáková, okrem ošetrovania ranených a chorých, varili ženy aj pre partizánov a žandárov v okolí Pukanca. Robili zbierky potravín, šatstva aj peňazí.
V dome Štefana a Anny Chovanovcov na Štiavnickej ceste sa zhromažďovali zbierky potravín, šatstva, ale aj streliva a zbraní pre partizánsku skupinu Sitno. Chovanovci tiež pomáhali pri záchrane utečencov, vojnových zajatcov. Spoločne s ďalšími koordinovali aj činnosť ilegálnej bunky v Devičanoch.
Nemeckí fašisti obsadili 8. októbra 1944 Banskú Štiavnicu. V podvečerných hodinách 12. októbra prišli prvé jednotky okupačnej nemeckej armády do Pukanca. Prišli bez odporu, lebo veliteľ žandárskej stanice vydal jednotke rozkaz na ústup. Väčšina členov RNV Pukanec opustila.
21. decembra 1944 o 16.00 hod. prvýkrát vstúpila do Pukanca obrnená hliadka Červenej armády na ľahkých tankoch a obrnených vozoch. Došli až na námestie, kde sa stretli s miestnymi obyvateľmi, ktorí ich vítali. Ľudia vychádzali z kostola a na ich príchod sa rozozvučali zvony. Výzvedný oddiel sa potom vrátil späť do Bátoviec. Po nich prišla do Pukanca partizánska skupina Sitno a ubytovala sa v zasadacej sieni obecného úradu
Desať týždňov trvali v Pukanci boje medzi Červenou armádou a nemeckými vojskami a vyvrcholili 5. až 8. januára. Vtedy prišlo o život veľa vojakov na oboch stranách, ale i civilných obyvateľov. Mnoho domov v Pukanci vyhorelo alebo bolo celkom zničených. V januári bola nariadená evakuácia polovice obyvateľov. Ľudia však nechceli odísť a zanechať majetok napospas. Preto sa skrývali a žili v pivniciach a ľochoch. Z tohto obdobia sa zachoval krátky film, ktorý zachytáva katastrofálny stav budov na námestí po ostreľovaní. Za túto snímku vďačíme p. Kataríne Zozuľákovej, r. Zambojovej. Film si mohli návštevníci podujatia pozrieť počas zastávky na námestí.
Cintorín v Pukanci sa nachádza na južnom okraji obce. V ťažkých vojnových časoch preto nebolo vždy možné pochovať zosnulých na cintoríne. A tak sa stalo, že niekoľko hrobov sa nachádza pri katolíckom kostole, napr. hrob Elenky Zambojovej, kde sme spoločne zapálili sviečku a položili venček. Zosnulých pochovávali blízky aj na viniciach alebo vedľa domov, pričom nie vždy sa zachovali pomníky. Šesť zomrelých evanjelikov pochovali pri evanjelickom kostole. Na ich pamiatku sme odhalili pamätný kameň s tabuľkou.
Ďakujeme všetkým návštevníkom nášho putovania, ktorý si spoločne s nami prišli pripomenúť udalosti Slovenského národného povstania a uctiť si pamiatku priamych účastníkov. Ich činy sú dôkazom, že v tomto boji sa prejavila hrdosť národa a jeho rozhodné odhodlanie ubrániť si slobodu a právo na život.
Karin Klinková