Pukanské maľované krčahy

s figurálnymi motívmi boli určené predovšetkým pre spoločenské udalosti, ako boli svadby, narodeniny, meniny, cechové obrady. Boli na nich  zobrazované osoby a príbehy z remeselníckeho života doplnené  biblickými textami s ponaučeniami. Výjavy na krčahoch boli ozdobené rôznymi kvetmi. Podobných cechových nádob na víno sa u nás nezachovalo veľa, nachádzajú sa najmä v múzeách: Martin, Prievidza, Budapešť a inde.

1. príbeh: Čižmár Michal Mazúr

Blížil sa február 1824 a v rodine tkáča a gazdu Michala Mazúra, v dome na námestí, v tom čase č. 524, očakávali radostnú udalosť. 13.2. sa jeho manželke Juliane, rod. Schwarzovej narodil syn Miško. Bol pokrstený v tolerančnom kostole  ev. farárom Samuelom Holubym. V rodine už mali viacero detí – Katarínu, Jána, ktorý zomrel, Juraja, Štefana a Zuzanu.  Michal  neskôr dostal ešte ďalších súrodencov: Pavla a znovu Jána. Podľa tradície sa musel každý chlapec vyučiť remeslu. On sa rozhodol stať czizmadiom, čiže čižmárom, nie ako jeho bratia – textormi a tímármi.

Po učňovských a tovarišských rokoch sa Michal vydal na dolnú zem. Do Vacova … a krížom – krážom po uhorskej krajine Keď sa vrátil z vandrovky, rozmýšľal o ženbe, veď mal už 24 rokov. Dievčatá okolo dvadsiatky však boli už zadané, nuž sa zahľadel do mladej, 16-ročnej kováčovej dcéry Anny Lányovej. Svadba sa konala 21.1.1849.

Čižmárske remeslo v Pukanci prekvitalo, v miheli, pri pangli šil majster Mazúr čižmy pre deti, ženy aj chlapov. Ej, veru sa Michal nenazdal a mal na krku štyridsiatku. Patrične ju oslávil s peknou mladou žienkou, šikovnou a usilovnou gazdinou, synmi Jánom, Samuelom a Michalom.

 Celú históriu rodinnej oslavy aj s textom možno vidieť na krčahu od hrnčiarskeho majstra Samuela Uhrina z roku 1866:

„Pravda, že bez vážnosti sú všetky hostiny, kde sa vínom nezdravká, len krčahmi vody. Všetci smutní sedieť musia pri stole, akoby na kázni sedeli v kostole. Keď sa len kto napije vínečka dobrého, aj spievať ponúka žobráka chudobného.“

Ale život majstra Michala nebol ľahký. Zomrel mu nádejný pokračovateľ čižmárskeho remesla, 18-ročný vyučený syn Pavol a ročná dcéra Anna na týfus. Narodil sa mu ešte ďalší syn Štefan, budúci garbiar. Doma si doopatroval otca Michala, ba aj manželkinu matku Annu, rod. Krumpovú. Skonal 6.1.1894 vo veku 70 rokov.

V súčasnosti už jeho dom na Námestí mieru nestojí. Po postavení ev. ľudovej školy sa tam od roku 1900 preháňali deti, dnes sem prichádzajú návštevníci Pukanských trhov za kultúrou.

Vysvetlivky :

Vacov – mesto v Maďarsku, czizmadia – čižmár, textor – tkáč, timár – garbiar, fazekas – hrnčiar, miheľ –  dielňa, pangeľ – stolík čižmára, zdravkať – pripíjať.

Čižmár Michal Mazúr (*13.2.1824 -† 6.1.1894), súrodenci Pavol (*25.11.1831-†) a Ján (*25.6.1833 -†), synovia: Ján (*27.1.1850 -†), Samuel (*7.5.1852 – †), Michal (28.7.1855 -†), Pavol (7.12.1857-†12.1.1876), dcéra Anna (*15.3.1863 -†23.8.1864), syn Štefan Mazúr (*12.1.1868-†), otec Michal Mazúr (*16.9.1794 -†15.4.1868), matka manželky Anna, rod. Krump (*24.7.1795 -†30.7.1863), hrnčiar Samuel Uhrin (*1816 -† 3.6.1883).

2. príbeh   

Svadobný krčah

  Kerá diovka nemá f ton Pukanci frajera, tag nak  tájde do richtárovho dvora, nak napíše na papierik litery, že ju nechce f ton Pukanci nikerý.

    Tak si spievali dievčatá súce na vydaj, ale pre 18-ročnú Máriu Plavcovú to neplatilo. Výbavu mala hotovú, aj monogramy si už na ňu vyšila. Otec Ján Plavec dal jej potrebné veci do domácnosti a kuchyne: koryto malé, veľké, stolce na sedenie, nuduprét, kotlík, kupy, zrkadlá, kasňu, šuplót, putňu, ládu, stôl, rámik, čepiec maďarský.

Vtedy ju o ruku požiadal slobodný mládenec Štefan Mazúr –  timár, syn Michala Mazúra – čižmára. Svadba sa dohodla na 29.1.1895, a tak sa začali prípravy. Ženích zabezpečil sálodu v garbiarskom dome, svadobná mať dala upiecť radosník, susedy doniesli do pečenia vajcia, múku, cukor, maslo. Svadobnie háby sa upravili, pridalo sa pierko, krstná mať dala ušiť forgov.

  Koniec januára sa blížil, a tým aj svadobná hostina. Starejší, veľavážený pukanský kapitán, Ján Krump dal zhotoviť krčah pre krásnu mladuchu, pán učiteľ Samuel Kupčok  pripravil pre mladomanželov vinše. 

V ten zimný deň po odpýtanky sa pohol svadobný sprievod  hore mestom. Muzikanti z Prieložka na Fľajstrovki veselo hrali. V pukanskom tolerančnom kostole pán farár Martin Bujna privítal rozjarenú spoločnosť, mladomanželom  po kázni dal ponaučenia ako v manželskej láske nažívať a vychovávať deti.

   Po obrade sa svadobčania vypravili do sálody, kde na stole trónil svadobný hlinený hrniec s horúcou hovädzou polievkou, v protvanach voňali upečené husi a sliepky, na maľuvaných miskách boli poukladané mále, krutáke, materáke, radosník s vtáčencama i svadobný krčah plný vína s vinšom:                                                   

                          „Krásna mladucha   1895“

 „Jako holub k svojmu páru sedá a čisté zrniečko společne s nym jedá. Tak i vás novo počaty manželská láska nech spoji a zlobi nedelja. Vytajte v tomto novom stánku, Boh nech vám dá sladkého spánku, nech vám je hodinka blýzka, aby nezostala dlho prázdna kolíska. Ja vám to všecko zo srdca vinšujem a teraz si na vaše i moje, moje zdravie zapijem a zajem, ešte so mnov všetci milý svadobníci  a bude vína vždy pivnici.“                            

    Svadba sa skončila, prišli všedné dni i starosti,  pre mladý pár otázka živobytia a bývania u rodičov ženícha alebo nevesty. V dome u Mazúrovcov bolo ľudí veľa, rodičovská chalupa nevesty u Plavcov (v tom čase č.d.334) bola neďaleko, menej preplnená. Dom stál hneď za kupčokovským na Gágre. 

Vysvetlivky:

Fľajstrovka – Ulica SNP k bývalej ev. fare, Prieložok – osada, tímár – garbiar,  forgov – čepiec vydatej remeselníckej  ženy, svadobnie háby – svadobné šaty, radosník – svadobný koláč, protvan – hlinený pekáč, máľ – kukuričný koláč, kruták – bábovka v hlinenej forme, materák – väčší pagáč, sáloda –  veľká miestnosť na tancovanie v Garbiarskom spolku – dnes budova ev. cirkvi na Ul. SNP,  kupa – nádoba na vodu, láda – truhlica, nuduprét – doska na vaľkanie cesta, šuplót – nízka zásuvková skriňa.

Mladucha Mária Plavcová (* 9.8.1876 – †18.2.1948), ženích Štefan Mazúr (*12.1.1868 – †) garbiar, čižmár Michal Mazúr (*13.2.1824 -† 6.1.1894 ), Ján Plavec (*21.11. 1837-†) cerdo – jednoduchý remeselník,  Kupčokov dom – dnes Dom služieb na Štiavnickej ceste.

autor: Mgr. Ľ. Ponická, foto: K. Klinková