Pukanské maľované krčahy

s figurálnymi motívmi boli určené predovšetkým pre spoločenské udalosti, ako boli svadby, narodeniny, meniny, cechové obrady. Boli na nich  zobrazované osoby a príbehy z remeselníckeho života doplnené  biblickými textami s ponaučeniami. Výjavy na krčahoch boli ozdobené rôznymi kvetmi. Podobných cechových nádob na víno sa u nás nezachovalo veľa, nachádzajú sa najmä v múzeách: Martin, Prievidza, Budapešť a inde.

1. príbeh: Čižmár Michal Mazúr

Blížil sa február 1824 a v rodine tkáča a gazdu Michala Mazúra, v dome na námestí, v tom čase č. 524, očakávali radostnú udalosť. 13.2. sa jeho manželke Juliane, rod. Schwarzovej narodil syn Miško. Bol pokrstený v tolerančnom kostole  ev. farárom Samuelom Holubym. V rodine už mali viacero detí – Katarínu, Jána, ktorý zomrel, Juraja, Štefana a Zuzanu.  Michal  neskôr dostal ešte ďalších súrodencov: Pavla a znovu Jána. Podľa tradície sa musel každý chlapec vyučiť remeslu. On sa rozhodol stať czizmadiom, čiže čižmárom, nie ako jeho bratia – textormi a tímármi.

Po učňovských a tovarišských rokoch sa Michal vydal na dolnú zem. Do Vacova … a krížom – krážom po uhorskej krajine Keď sa vrátil z vandrovky, rozmýšľal o ženbe, veď mal už 24 rokov. Dievčatá okolo dvadsiatky však boli už zadané, nuž sa zahľadel do mladej, 16-ročnej kováčovej dcéry Anny Lányovej. Svadba sa konala 21.1.1849.

Čižmárske remeslo v Pukanci prekvitalo, v miheli, pri pangli šil majster Mazúr čižmy pre deti, ženy aj chlapov. Ej, veru sa Michal nenazdal a mal na krku štyridsiatku. Patrične ju oslávil s peknou mladou žienkou, šikovnou a usilovnou gazdinou, synmi Jánom, Samuelom a Michalom.

 Celú históriu rodinnej oslavy aj s textom možno vidieť na krčahu od hrnčiarskeho majstra Samuela Uhrina z roku 1866:

„Pravda, že bez vážnosti sú všetky hostiny, kde sa vínom nezdravká, len krčahmi vody. Všetci smutní sedieť musia pri stole, akoby na kázni sedeli v kostole. Keď sa len kto napije vínečka dobrého, aj spievať ponúka žobráka chudobného.“

Ale život majstra Michala nebol ľahký. Zomrel mu nádejný pokračovateľ čižmárskeho remesla, 18-ročný vyučený syn Pavol a ročná dcéra Anna na týfus. Narodil sa mu ešte ďalší syn Štefan, budúci garbiar. Doma si doopatroval otca Michala, ba aj manželkinu matku Annu, rod. Krumpovú. Skonal 6.1.1894 vo veku 70 rokov.

V súčasnosti už jeho dom na Námestí mieru nestojí. Po postavení ev. ľudovej školy sa tam od roku 1900 preháňali deti, dnes sem prichádzajú návštevníci Pukanských trhov za kultúrou.

Vysvetlivky :

Vacov – mesto v Maďarsku, czizmadia – čižmár, textor – tkáč, timár – garbiar, fazekas – hrnčiar, miheľ –  dielňa, pangeľ – stolík čižmára, zdravkať – pripíjať.

Čižmár Michal Mazúr (*13.2.1824 -† 6.1.1894), súrodenci Pavol (*25.11.1831-†) a Ján (*25.6.1833 -†), synovia: Ján (*27.1.1850 -†), Samuel (*7.5.1852 – †), Michal (28.7.1855 -†), Pavol (7.12.1857-†12.1.1876), dcéra Anna (*15.3.1863 -†23.8.1864), syn Štefan Mazúr (*12.1.1868-†), otec Michal Mazúr (*16.9.1794 -†15.4.1868), matka manželky Anna, rod. Krump (*24.7.1795 -†30.7.1863), hrnčiar Samuel Uhrin (*1816 -† 3.6.1883).

autor: Mgr. Ľ. Ponická, foto: K. Klinková