Vladimír Bahna

To, že režisér Vladimír Bahna  uzrel svetlo sveta v Banskej Štiavnici, nijako neoslabilo jeho vrúcny vzťah k Pukancu.  Detstvo prežil v dome rodičov: otca Jána Bahnu  (*1.8.1883 – † 3.11.1941), veľmi zručného, vynaliezavého a talentovaného  kolárskeho majstra a matky Zuzany Hruškovičovej  (*1.3.1892 – †11.7.1969).

Rodný dom, pred ktorým bolo malé námestíčko nazývané Svinský trh, patril jeho starej matke Anne Hruškovičovej, ktorá pochádzala z váženej mäsiarskej rodiny Lacovcov. Ako jediný potomok rodičov Jána Laca a Zuzany Križanovej, aby  úplne nezaniklo meno Laco v rodinách detí a vnukov, založila tradíciu – pomenovať jedného z ich synov Ladislavom. Tento zvyk dodržiavali mnohé nasledujúce generácie. Aj u Bahnov tretie dieťa po Janke (*1.1.1911 – †11.1.1989) a Vladimírovi (*5.7.1914 – †19.10.1977) dostalo meno Laco (*15.7.1918 – †27.10.1997).

Vladimír Bahna  nikdy nezabudol na Pukanec, vo svojej tvorbe sa inšpiroval často motívmi podsitnianskeho kraja. Malé námestíčko v Pukanci mu vytváralo kolorit nezabudnuteľných chvíľ strávených pri hrách. Pretože tam viacerí remeselníci pracovali s drevom a zo štvorcového námestia si urobili sklad dreva, ktoré ukladali tak, aby nedošlo k úrazu detí, mohol tento rozsiahly priestor slúžiť šarvancom na realizáciu ich detských hier.
Talentovaný Vladko  ako štrnásťročný zobrazil na svojich kresbách siluetu rodného domu a nakreslil aj skromné domčeky susedov okolo trhového priestranstva za fešterátom (Försterrat – lesný úrad, dnes zdravotné stredisko). Zľava býval: Zubácky – krajčír, Plavec- roľník, Štamposký – debnár, Borovička- čižmár, Hruškovič – kolár, Bahna – kolár, Bakoš – obuvník, Hlôška – kolár,  Matiaš – roľník a Vajdička – dožívajúci starý sused, ktorého dom naskicoval spolu so štádlami za ním (stodoly).

Vladimír Bahna sa v mladosti rozhodol študovať, no predčasný skon otca a nedostatok finančných prostriedkov mu neumožnili  naplniť toto predsavzatie. Bol síce prijatý na pražskú výtvarnú akadémiu, ale už pre spomínané dôvody stal sa typografom. Skúsenosti z tlačiarne  potom  premietol do svojho dokumentárneho filmu Čierne umenie.  Neskôr absolvoval Školu umeleckých remesiel v Bratislave (1934).
Národný umelec Vladimír Bahna  pôsobil počas  celého svojho aktívneho života ako filmový novinár, dramaturg, scenárista a režisér.

Ľudmila Ponická, Mária Gembešová