List z Glasgowa 30. júna 1893

S. Šikeť

Bindermeister

Glasgow /Scotland/

Broomilow

Glasgow, 30. júna 1893

Milý bratku a rodina!

Práve teraz mám príležitosť, aby som Vám mohol napísať.

Viem, že ma už dávno považujete za mŕtveho, ale prepáčte mi, nemohol som Vám písať ani pri najlepšej vôli, lebo som nikdy nevedel, kam mi môžete poslať odpoveď.

Ako sa dobre pamätám, z Tunisu /Afrika/ som Vám poslal posledný list v minulom roku. Potom som odcestoval do Alžíru. Marsielle /Francia/, Ženeva /Švajčiarsko/, Bern. Zurich, krížom cez Nemecko – Donaueschingen /tam pramení Dunaj, taká riečka ako je pukanská „rieka-potok“/, Strassburg, Koln, Bremen, Hamburg, Lubeck do Švédska: Stockholm, Herlsinkfors /Finsko/. Rusko: Petrohrad, Moskva, Varšava. Nemecko: Štetín, Rostock, ďalej Dánsko – Kopenhagen, Norsko – Kristiania, ďalej Belgicko: Antverpy, Gent, Francúzsko: Dunkerque, Bordeaux, Španielsko: Zaragoza, Barcelona, Gibraltar,, Cadiz, Sevilla, Cordoba,, Malaga, , Granada, Madrid /hlavné mesto/. Portugalsko: Lisabon, Oporto. Potom zase Španielsko: Vigo, Coruňa, Santander, Bilbao, Anglicko: Glasgow.


V Glasgove som sa dal najať za lodného kuriča /fireman/ nsa loď, ktorá plavila do Indie.

To Vám bola cesta! Za tri mesiace z Anglicka tam a späť, dvakrát 13.000 km. Iba to som veľmi ľutoval, že som nikde nemohol, vystúpiť na pevninu, aby som si pozrel africké a ázijské mestá.

Čas by som bol mal, lebo tu kuriči pracujú 4 hodiny a 8 hodín je odpočinok. Ja som napr. pracoval predpoludním od 8. do 12. hodiny a večer takisto od 8. do 12. hodiny, teda do polnoci. V ostatnom čase som mohol robiť čo som chcel. Buď som spal, lebo čítal. Tak prečo teda som nemohol ísť na pevninu? Vy neviete, že mnohé lode nemôžu ísť celkom ku brehu, tak ako na Dunaji, ale zostávajú 2 km od brehu, alebo podľa toho, aké je tam hlboké more. Ale malými loďami /člnmi/ vylodia cestujúcich a tovar, čo samozrejme treba zvlášť platiť – 50 krajciarov / 1 ft / jedno prevezenie.

Keď loď zastane, treba pracovať s kotvou, ktorá je najmenej 100 metrákov ťažká. Strojom ju spúšťajú dp vody ny takej hrubej reťazi ako je ľudské stehno, a kým sme my tam pracovali, cestujúci všetci odišli, i bárky, preto som Sa nikdy nemohol vzdialiť. Plat som mal 3 ½ pound sterlingov /ang. libry/ na mesiac a stravu. Mäsa viacej vyhodíme do mora, než som ja na pevnine zjedol.

Z lode som videl tieto mestá: Gibraltar, Aden /Arábia/ Bombay, Singapoore, Kalkutta /India/. Aké zaujímavé by bolo toto vidieť.

Potom som sa dal najať na druhú loď za stevarda /lodný čašník a tlmočník/.

Aj teraz som tým a tlmočím anglicky, nemecky, francúzsky, taliansky, španielsky, maďarsky, slovensky, chorvátsky, srbsky. Nateraz cestujem medzi Anglickom a Francúzskom na takej lodi, ktorá preváža prisťahovalcov do Ameriky z Liverpoolu, odtiaľ idú ďalej do Ameriky /6 – 7 dní/. Odtiaľto aj ja chcem cestovať do Newyorku ihneď, keď dostanem od Vás list. Teraz je svetová výstava v Chicagu /od 1. mája do 31. októbra/, a potom celú zemeguľu chcem precestovať, a keď mi Boh pomôže, aj Pukanec by som mohol cestou navštíviť /dúfajte !/.

Či ešte žije, chudera, stará mama?

Prajem jej dobrého zdravia, veľa šťastia, ak ešte žije. Či ma neľutuje ze môj osud a či sa neťažká na môj dobrodružný život. Prosím ju nech mi odpustí! Veď nie som ja zato na zablúdenej ceste. To je už moja povaha, takým výstredným človekom som sa narodil /home extréme/. Či je zdravá celá moja rodina? Nech Vás Boh žíví všetkých.

Prosím Ťa, brat môj, i celú rodinu. Píšte mi ihneď do Liverpoolu. Tam budem o 9 – 10 dní, odkiaľ sa chcem plaviť do Aneriky.

Očakávam odpoveď. S bohom, milý bratku, s bohom Vám, milá stará mama, strýcovia, tetky, bratranci a švagor. S bohom Maďarsko a Európa.

I am going to Amerika /idem do Ameriky/, ja som človek posadnutý amokom.

Adresa Mr. Samuel Šikeť, poste restante, Liverpool /England/ /List je písaný v reči maďarskej.