Martin Bujna

Martin Bujna narodený 26. októbra 1845 v Bohuniciach patrí medzi významné osobnosti Pukanca. Gymnaziálne štúdiá ukončil v Banskej Štiavnici. Po maturite študoval teológiu vo Viedni a v Bazileji. Ponúkli mu profesorské miesto na banskobystrickom gymnáziu. Na veľké prosby Pukančanov však prijal miesto kaplána v Pukanci po boku nevládneho Holubyho, po jeho smrti miesto farára (4.6.1871).

Martin Bujna bol zástancom vyučovania v škole Ev. cirkvi po slovensky, čím sa dostal do sporu so štátnou maďarskou školou v Pukanci. Spor vyvrcholil v júni 1899, kedy sa vďaka finančnej zbierke položili základy novej školy a v jeseni bola daná do užívania. Bujnovo meno sa tak dostalo na index slovenských národovcov v maďarskej Čiernej knihe. V zozname bolo z 526 Slovákov až 11 pukanských rodákov. Za jeho pôsobenia v Pukanci opäť pracuje nedeľná škola, vzdelávací spolok. Roku 1876 sa stal námestníkom správcu Vzájomnej pomocnice. Na podporu domácich chudobných zakladá spolok Dobrodej.

Aj jeho pričinením bol roku 1913 vybudovaný sirotinec v Modre a neskôr aj v Liptovskom Mikuláši. Verejnosť ocenila túto Bujnovu prácu, keď ho nazvala „otec slovenských sirôt“. Postaral sa aj o obnovenie Matice slovenskej v Pukanci.

Zomrel 22. júla 1923 v Pukanci. Pochovaný je na pukanskom cintoríne.