Ján a Anna Zambojovci

Učiteľ, účastník protifašistického odboja, zostavovateľ monografie „Pukanec“.

Študoval na Gymnáziu v Banskej Štiavnici, neskôr na Učiteľskom ústave v Leviciach. Pôsobil ako učiteľ na ľudových a meštianskych školách. V r. 1945 sa stal okresným inšpektorom a zaslúžil sa o obnovu povojnového školstva. Až do dôchodku pôsobil na ZDŠ v Pukanci. Výraznou mierou sa zaslúžil o vydanie publikácie Pukanec (1975).

Anna Zambojová, rod. Šubová

* 28.1.1910 Pukanec

† 13.2.2010 Bratislava

Učiteľka, autorka viacerých kapitol publikácie Pukanec, aktívna členka kultúrno-osvetovej práce v Pukanci.

Po maturite na Gymnáziu v Banskej Štiavnici pokračovala v štúdiu na Učiteľskom ústave v Leviciach. V r. 1934 sa vydala za Jána Zamboja a spolu pôsobili na meštianskych školách v Krupine a v Bátovciach. Zaslúžila sa o zriadenie prvej pamätnej izby v Pukanci, iniciovala zozbieranie historických artefaktov, ich inventarizáciu a umiestnenie.

Ján Zamboj a prvá monografia o Pukanci

     Prešlo už päťdesiat rokov od chvíle, keď sa nám v roku 1975 dostala do rúk publikácia s názvom Pukanec. Zostavil ju Ján Zamboj s kolektívom dvadsiatich prispievateľov, ktorí v nej predstavili celkový obraz prírody, dejín, kultúry a života ľudu tohto podsitnianskeho, pôvodne banského a remeselníckeho mestečka. 

     Už v čase vydania monografie bolo známe, že nie je úplným a vyčerpávajúcim dielom o minulosti Pukanca. Charakterizuje ju doba, v ktorej vznikla. Jej autori pripravili k vydaniu rozsiahly materiál, z ktorého však z „ideologických“ dôvodov mohli použiť len časť.  I napriek tomu publikácia obsahuje bohatý zdroj informácií, z ktorých čerpáme dodnes.

     Podnet na vytvorenie takejto publikácie dal začiatkom 70. rokov profesor Ján Kováčik, pukanský rodák, bývalý správca prírodovedných zbierok v múzeu na Bojnickom zámku a neskôr riaditeľ Tekovského múzea v Leviciach. Bol otcom myšlienky prebádať a zozbierať všetky poznatky o rodnej obci a zostaviť monografiu o Pukanci. S touto myšlienkou sa podelil s niekoľkými nadšencami, ktorí spoločne založili Vlastivedný krúžok v rámci miestnej Matice slovenskej. Žiaľ, choroba mu zabránila uskutočniť toto predsavzatie. Zomrel 13. apríla 1972. Štafetu však po ňom prevzal učiteľ Ján Zamboj. Jeho zásluhou a v spolupráci s priateľmi, väčšinou pukanskými rodákmi, sa mu podarilo v roku 1975 monografiu dokončiť.

     Ján Zamboj (29.7.1908 – 2.11.1979). Narodil sa rodičom Jánovi Zambojovi, povolaním mäsiarovi a Ľudmile rodenej Ollíkovej, ktorá pochádzala z pukanskej remeselníckej rodiny. Do jeho detstva smutne zasiahla 1. svetová vojna, keď na Vianoce 1914 jeho otec zahynul v Krakove ako vojak. Napriek neľahkej životnej situácii, keď zostali sami s matkou, ukončil Gymnázium v Banskej Štiavnici a následne štúdium na Učiteľskom ústave v Leviciach.  Po ukončení štúdií pôsobil ako učiteľ na ľudových školách a po získaní požadovanej kvalifikácie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave začal učiť na meštianskych školách.

     V roku 1933 sa oženil s Annou Šubovou, učiteľkou a pukanskou rodáčkou. Ich prvé spoločné pôsobisko bola Štátna meštianska škola v Krupine. Ako príslušník sociálnodemokratickej strany a dôverník Spolku učiteľov z radov sociálnych demokratov presadzoval česko-slovenskú vzájomnosť a demokraciu. Po roku 1939 bol za tieto názory považovaný za nepriateľa Slovenskej republiky, a keďže nechcel vstúpiť do HSĽS, bol vyšetrovaný a nakoniec preložený na Štátnu meštiansku školu do Bátoviec. V októbri 1942 sa aktívne zapojil do prípravy ilegálnej odbojovej činnosti proti fašizmu a za obnovenie ČSR.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania pomáhal zaobstarávať zbrane, zásoby a úkryty pre partizánov a vojakov, ktorí ušli zo zajatia. Po potlačení Povstania bol prepustený zo školských služieb a bol na neho vydaný zatykač. V tom čase mali už s manželkou dve malé deti, chlapcov Ivana a Ľubomíra, a tretie, dievčatko, bolo na ceste. Narodilo sa 23. 12. 1944 počas oslobodzovacích bojov v okolí, dva dni pred nemeckým útokom na Pukanec, dali jej meno Želmíra. 

     Po oslobodení v r. 1945 sa Ján Zamboj stal okresným inšpektorom v Leviciach, kde obnovil povojnové školstvo. Potom učil na Gymnáziu, na Strednej škole v Leviciach a na Strednej škole v Pukanci. Pre jeho nekompromisné názory ho prepustili zo školských služieb, preto v nasledujúcom období pracoval ako redaktor závodného časopisu Matador v Bratislave, neskôr ako účtovník v komunálnom podniku v Pukanci, či v Jednote v Leviciach. Až v roku 1957 sa mu podarilo vrátiť sa k učiteľskému povolaniu, potom, až do odchodu do dôchodku pôsobil na Základnej deväťročnej škole v Pukanci. 

     Napriek nepriazni osudu sa Zambojovcom podarilo vychovať tri deti, ktoré všetky získali vysokoškolské vzdelanie a dcéra Želmíra v dôchodkovom veku pokračovala v jeho stopách ako aktívna členka Spoločnosti priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie.

     V dôchodkovom období ho oslovila myšlienka profesora Jána Kováčika na vznik monografie o Pukanci. Stal sa jej zostavovateľom, a tak si vyskúšal náročnú úlohu editora nielen v kontakte s autormi, ale aj s vtedajšími predstaviteľmi moci. To sa nakoniec odrazilo aj na jeho zdravotnom stave. Ján Zamboj je autorom dvoch kapitol monografie: Baníctvo a Obdobie predmníchovskej ČSR. Napísaniu všetkých kapitol predchádzalo  štúdium množstva materiálu v archívoch v Banskej Štiavnici, v Rybníku (v tom čase sídle okresného archívu v Leviciach), v Kremnici a inde. Nakoniec publikácia, skrátená a poplatná dobe, vyšla ako Pamätnica k 30. výročiu oslobodenia ČSSR.

     Vzhľadom k vtedajším technickým možnostiach si hlboko vážime snahu tvorcov zhromaždiť množstvo informácií, roztriediť ich a spracovať. Tvorcovia knihy sú pre súčasnú generáciu vzorom nesmierneho úsilia o zachovanie historického a kultúrneho dedičstva zanechaného našimi predkami. Sme im za to hlboko vďační. Zároveň nás motivujú uchovať, doplniť a rozšíriť doterajšie znalosti o nové poznatky, a tak nadviazať na ich odkaz.

Mária Gembešová

predsedníčka Spoločnosti priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie