Daniel Kovalovský

(článok v Pukanských novinách  č. 2/2016)

Narodil sa 20.2.1911 v Pukanci, základné vzdelanie získal v rodnej obci na Štátnej meštianskej škole smiešanej v Pukanci (Priepustné vysvedčenie zo dňa 27.6.1925). V štúdiu pokračoval v rokoch 1931 – 32 na Štátnej poľnohospodárskej škole v Eberharte (dnešné Malinovo). S výborným prospechom absolvoval záhradnícky odbor. Dokladom k tomu je zachovaná žiacka vlaková preukážka na dochádzanie do školy z Levíc do Bratislavy cez Šurany. Po získaní záhradníckeho vzdelania v rokoch 1929 – 1931 pracoval ako záhradník v obecnej škôlke v Pukanci, ktorú odborne viedol. Prax v tejto funkcii v Obecnom svedectve č. 1912/932 z 5.8.1932 potvrdzuje obecná rada: „Svedčíme aj to, že menovaný pracoval od malička v zemedeľskomzahradníctve u svojich rodičov v Pukanci“ Od 15.89.1932 do 1.11.1933 pracoval ako vedúci záhradník pri Štátnej hospodárskej škole v Oravskom Podzámku. O jeho pobyte na Orave nám zostala legitimácia Nemocenskej poisťovne súkromných úradníkov a sriadencov v Prahe, Úradovňa v Žiline. Prezenčnej vojenskej služby sa zúčastnil od 1.11.1933 do 15.9.1935.

      Život ho zavial do Banskej Štiavnice, kde v období 1.10.1935 až 15.4.1937 pracoval ako vedúci záhradník pri Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici. Jeho ďalším pôsobiskom sa do 1.5.1948 stala botanická záhrada Slovenského národného múzea v Martine. Bolo to v čase, keď sa schyľovalo k druhej svetovej vojne. Daniel Kovalovský v období okupácie počas druhej svetovej vojny dostal dňa 9.9.1944 od správcu SNM v Turčianskom svätom Martine poverenie k stráženiu muzeálnej zbierky až do obsadenia nemeckými vojskami. V tom stálo, že do budovy múzea nesmie nik vstúpiť bez povolenia správcu. Počas pobytu v Martine absolvoval účtovnícko-korešpondenčný  večerný kurz s vysvedčením zo dňa 19.11.1940. Po vojne, od mája 1948 do februára 1950 dostal funkciu záhradného architekta a vedúceho oddelenia okrasného sadovníctva v Závodoch 29. augusta v Partizánskom (obuvnícke závody). Jeho ďalším pôsobiskom od februára 1950 do 1.6.1951 sa stal Tekoprojekt a Stavoprojekt v Bojniciach, taktiež mal funkciu záhradného architekta.

         Najdlhšie pôsobil, a to od 1.6.1951 až do odchodu do dôchodku, v Arboréte Mlyňany, vtedy Botanickej záhrade Slovenskej univerzity. V rokoch 1951 – 1953 bol jej hospodárskym správcom, následne vedeckým pracovníkom Arboréta Mlyňany botanickej záhrady Slovenskej akadémie vied. Jeho úlohou bolo odborné vedenie arboréta, dopĺňanie zbierok, realizácia záhradnej architektúry vo vlastnom arboréte i mimo neho pri ozeleňovaní krajiny. Dosiahol cenné výsledky hlavne v metóde vegetatívneho rozmnožovania stálezelených a iných dubov vonku v prírode, bez použitia skleníka. Spracoval štúdiu s názvom Množenie stálezelených dubov vegetatívnym spôsobom štepením v našich klimatických podmienkach. Termín započatia práce bol 1.1.1955, termín ukončenia 31.1.1959. V čase, keď spracovával vegetatívne množenie vždyzelených dubov, absolvoval spolu s riaditeľom Arboréta Mlyňany Ing. Benčaťom cestu do Poľska, ktorá bola realizovaná na základe kultúrnej dohody v dobe od 19.5. do 26.5.1957. Navštívil Arborétum Kornik, tu sa botanici dohodli na spoločnej účasti v plánovanej expedícii do Číny a ďalšej spolupráci, ktorá pozostávala z výmeny biologického materiálu (rezky, semená, vrúble), herbárových položiek a skúsenosti z výskumnej práce. Kovalovský s riaditeľom navštívili botanickú záhradu vo Varšave a Poznani. V parku vo Wojslawiciach a vo Walbrzichu si prezreli krásne kolekcie rododendrónov a azaliek. Taktiež navštívili najstaršiu univerzitnú botanickú záhradu Poľska v Krakove.

        13.9.1960 Kovalovský s Ing. Benčaťom, ako pracovníci Arboréta Mlyňany boli cez SAV Bratislava vyslaní na študijný pobyt do Číny. Ich cesta bola zaujímavá, cestovali vlakom nasledovnou trasou: Čierna nad Tisou, Kyjev, Moskva, Sverdlovsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Irkutsk, UlanUde – Mandzutia – Senjan – Peking. Z tohto obdobia je zachovaná korešpondencia medzi Danielom Kovalovským a jeho matkou (adresy v ruštine). V dokladoch, ktoré svedčia o tom, že Daniel Kovalovský sa tejto cesty zúčastnil, sa okrem mapy železničnej dopravy v bývalom ZSSR nachádza vlakový poriadok Moskva – Peking s poznámkou, že dňa 3.12.1960 bola večer teplota 33 stupňov Celzia (mesto Zima), ďalej program operety, ktorej sa Kovalovský a Benčať zúčastnili dňa 4.11.1960 v Chancsou – samozrejme v čínštine. Podľa dostupných materiálov sa obaja pracovníci Arboréta Mlyňany v Číne zúčasňovali vedeckej činnosti pri prácach na pokusných políčkach. Zrejme išlo o štúdiu zameranú na dendrológiu.

     Po návrate pokračoval v odbornej štúdii, ktorá, ako je spomenuté vyššie, bola ukončená v roku 1959. Obsahovala rôzne možnosti množenia vždyzeleného duba Quercusturneri var. preudoturneri Henry. Cieľom práce bolo v našich klimatických podmienkach rozmnožovať listnené dreviny stromovitého vzrastu – mohutné stromy pre naše kraje. Svojimi pozorovaniami dospel k záveru, že pre výsadbu u nás je najcennejším prve spomínaný Quercusturnerivar.pseudoturneriHenri. Doporučuje ho ako cenný doplnok opadavých drevín v záhradných úpravách v okolí budov, sídlisk, veľkých verejných parkoch. Buď ako solitérny strom, alebo v zoskupení s inými drevinami. Tento druh duba by sa podľa Kovalovského hodil aj na výsadbu stromoradia. Naštepený do patričnej výšky, svojou malou a ucelenou korunou, neprekážal by v premávke a netienil do okien blízkych budov. Prílohou k práci je aj čiernobiela fotografia – stromoradie z Cotbus (bývalá Nemecká demokratická republika).

„Stálozelenými listnatými stromami vysadené ulice v našich mestách by vyzerali nanajvýš zaujímavo.“ Keďže je tento strom malokorunný, zaujímavý aj pre výsadbu v záhradách rodinných domov. Taktiež je možné ho použiť pri zakladaní zelených plotov, ktoré by boli veľmi estetické a nepriehľadné i v zime. Záver: Všestranná použiteľnosť v záhradnej architektúre.

     Podobne rozpracoval štúdiu pestovania vždyzelenej formy duba na rôznych podpníkoch, napr. v roku 1956 preskúšal vhodnosť podpníkov cera a duba červeného, čo nebolo úspešné. Prekvapujúco dobrý výsledok dalo štepenie do boku na dub letný. Jeho ďalšie pokusy pokračovali naštepením duba na gaštan, a to na jar v roku 1958. Zistil, že podpníky gaštana jedlého boli omnoho vitálnejšie, ako podpníky dubové. Jeho pokusy pokračovali Forkerovým očkovaním. Využíval očkovanie jedného očka do T zárezu do podpníka, ale ani toto množenie nebolo úspešné. Z ďalších spôsobov množenia vyskúšal štepenie kopuláciou za zelena (máj 1959), kedy je vrúbeľ ešte nedrevnatý výhonok s 2-3 pupenmi. Podpníkom je taktiež nedrevnatý výhonok, rovnako hrubý ako vrúbeľ. Podobný spôsob štepenia sa používa i na štepenie viniča za zelena. Tento spôsob taktiež nepriniesol uspokojivé výsledky. Z jeho zámerov vyplýva, že dub letný zostáva jediným vhodným druhom ako podpník pre Quercusturnerivar.pseudoturneri Henry. Samozrejme, dôležitá je aj voľba správne vyzretého vrúbľa a voľba správneho spôsobu štepenia. Zo zistení je to štepenie do boku v dobe nalievania pupenov. Výživná, dobre spracovaná pôda s  ostatočným množstvom humusu, je mimoriadne dôležitým faktorom pre rýchle vypestovanie vysokokmenných podpníkov. Ako najvhodnejšia forma duba letného, vzhľadom na jej štíhly vzrast, predpokladá sa dub slavonský – Quercusroburf.slavonica. Významný z hľadiska neskorého pučania a tým predchádzania jarným mrazom. Všetky pokusy realizoval Kovalovský v škôlkach Arboréta Mlyňany. V pokusoch pracoval až so 4-tisíc kusmi podpníkov. Svoju štúdiu, ktorá má 70 strán, plus prílohy vlastných nákresov spôsobov štepenia a fotodokumentáciu pučiacich vrúbľov, uzavrel doložením mapky znázorňujúcej, kam až môže siahať pestovanie vždyzeleného duba na Slovensku. Konkrétne sa jedná o oblasti, kde priemerná ročná teplota neklesne pod 8-7 stupňov Celzia. Oponentský posudok k práci vypracoval Ing. Jozef Kantor v Brne 28.4.1961, ktorý skonštatoval, že práca rieši pre okrasné záhradníctvo a parkovníctvo dôležitý problém, a na jej základe je možné postupovať pri vegetatívnom množení zimozeleného dubu Quercuspseudoturneri. Počas pôsobenia v Arborete Mlyňany navštívil aj Nemeckú demokratickú republiku, kde odfotografoval aleju stálozelených dubov.

     Zaoberal sa riešením množenia révy vínnej bez použitia stratifikačných bední. Taktiež riešil množenie moruše čiernej, o ktorom sa zmienil Mgr. Ján Králi v publikácii: Ján Králik, Martin Behúl: Moje lesnícke decéniá. Pôvodné vedecké práce publikované nemal, ale uverejňoval odborné záhradnícke články v časopisoch Matičné čítanie, Príroda, Výstavba Slovenska. V časopise SAV – Biologie bola uverejnená predbežná správa o vegetatívnom množení dubov.

     Dňa 19.2.1971 dostal ďakovný list od vtedajšieho riaditeľa Arboréta Mlyňany, Ing. Františka Benčaťa, CSc. za 20 rokov činorodej práce v arboréte (Ústav dendrológie SAV).

     Daniel Kovalovský patril medzi významné osobnosti našej obce, takisto ako Samuelovi Kupčokovi, aj jemu učarovala botanika, hlavne dendrológia. Kto navštívi Arborétum Mlyňany v súčasnosti, vidí výsledky práce tohto pukanského rodáka, najmä v jarnom období, keď sa prechádzate popod rozkvitnuté, farbami hýriace rododendróny. Odkaz Daniela Kovalovského budúcim generáciám: „Ubúdajúcu krásu starých záhradných úprav snažme sa nahradiť novými výsadbami, pre radosť nás a hlavne pre budúcich.“

Spracovala: Ing. Eliška Pacherová