Alexander Szlúka

(*3.1.1860 – †25.9.1905)

– nadaný, chudobný človek, ktorý sa narodil v  domčeku  neďaleko Veľkej Ľajtni ( Na jarkách)  garbiarovi Jánovi Szlúkovi (*29.1.1828 – †). Vdovec Ján sa  24.7.1853 oženil s Katarínou Benusskovou (*5.3.1827 – †) a narodili sa im 2 deti: syn Alexander a dcéra Anna.   Mladý Šándor sa taktiež vyučil garbiarskemu remeslu, remeslo však upadalo a tak ako mnohí,  aj on sa musel poobzerať po novej živnosti. Szlúka bol človek pomerne podnikavý a odvážny. Na Klopačke si založil malý obchod, kde zachytil zákazníkov z hornej časti   Pukanca.

Kupec chodil po meste s otvorenými očami a  dostal  nápad, že  by sa z hliny, ktorú kopali pukanskí hrnčiari na „Majerach,“ dala vyrobiť pálená tehla alebo škridla. V Pukanci bola krytinou domov v tých časoch slama a šindeľ, kvôli ktorým vznikali v mestečku časté požiare. Szlúka  začal vyrábať škridlu najprv  pomocou jedného človeka a keď sa mu pokus vydaril, začal prevádzku rozširovať. Tak vznikla na Teplej vode – časť Majere najprv tehelňa, potom výroba škridly, neskôr pribudla píla a stavebniny.

Tehliar vyvinul aj novú polevu („ gliedu“) na škridlu, čo bolo vynikajúce, pretože sa v zime  sneh zo striech rýchlo zošmykol a nezaťažoval drevený krov domov. Takouto glazovanou škridlou sú ešte i dnes pokryté niektoré domy v Pukanci.

Na začiatku 20. storočia vybudoval staviteľ na pukanskom námestí dve školy: štátnu a cirkevnú ( mnohí si ich pamätáme  z prvých štyroch rokov školskej dochádzky).

     Keď  sa podnik dobre  rozbehol a začal prosperovať, zastihla Šándora  Szlúku  náhla smrť. Firmy sa ujala tehliarova vdova Mária  Štamposká (*14.7.1861 – †7.1.1954), s ktorou sa oženil 25.2.1886. Na ďalšom rozvoji podniku mala veľkú zásluhu ich 16-ročná talentovaná dcéra Margita, na ten čas primerane vzdelaná  v administrácii a v práci so zákazníkmi .

    Margita Mária Szlúková (*8.3.1890 – †1976 Bratislava) sa 7.5.1910 vydala za  pukanského rodáka Viliama Kevického(*10.10.1886 – †17.5.1969). Podľa  spomienok ich krstnej dcéry Anny Koričánskej-Graczovej mali svadbu ako z rozprávky. Viliam skončil poľnohospodársku  akadémiu v Debrecíne a po sobáši prevzal vedenie „tehielne“. Názov „Szlúka Sándor Bakabánya“  pretrval na škridlách až do februára 1948. Kvalitu pukanských striech  overilo storočie, výroba škridly však neprežila „víťazné udalosti.“

 Rodokmeň Szlúka

Martinus Szlúka (*- †) cerdo, sobáš s Susanna Lenor   (*- †)

deti:

Joannes Szlúka (*29..1.1828 – †) 25r. viduus cerdo,

 sobáš  24.7.1853 s Catharina Benusska, (*5.3.1827- †)26r. č.d. 157

(rodičov: Samuel Benyusska, (*1797- †) 26r. textor, sobáš 2.2.1823 s Susanna

  Kottman (*- †)24r.

(rodičov :Michal Kottman (*- †) Vidiná Neograd sobáš s Anna  N  (*-†zomr.)

(rodičov : Martinus Benyusska, (*- †)  sobáš s Juditha Michalovics)

deti:                                                             KR: Paul Mazur consorte Anna Hlôska

Anna Szlúka (*15.1.1868 – †)č.d 185, č.p. 1308

Alexander Szlúka (*3.1.1860 – †) tehliar, sobáš 25.2.1886 s Mária Štamposká (*14.7.1861 – † 7.1.1954)

deti:

Margit Mária Szlúka (*8.3.1890- †1976 Blava)

sobáš s Viliam Kevický (*14.10.1886 – † 17.5.1969 Blava) 83r.tehliar

skončil poľnohospodársku akadémiu v Debrecíne

(krstné deti: Rosenbergové z Uhlísk a Fizélyové z Levíc)

Slovníček:

cerdo – jednoduchý garbiar

textor –  tkáč

viduus – vdovec

Nográd – Novohrad

Mená v rodokmeni sú podľa ecav. matrík Pukanec –  Štátny archív Nitra