K prameňom rodu svetobežníka Samuela Šikeťa
Osudy Šikeťovcov, z ktorých vzišiel náš svetobežník Samuel, sú obrazne i doslova späté s riečkou Sikenicou, ktorá pretína Bátovskú dolinu. Proti jej toku išli aj jeho predkovia za svojimi povinnosťami a existenciou, aby došli kam im bolo treba a kde mali čo konať. Tak osídlili svojimi potomkami načas a v našich ľudských mierkach aj nadlho Žemberovce, Bátovce, Bohunice a Pukanec.
Písomné záznamy o nich máme z roku 1677, keď v bátovskej katolíckej matrike je prvý záznam o sobáši Michala Šikeťa a Anny Liptákovej, dcéry Jána Liptáka. Nevieme, či táto dvojica patrí k priamym predkom Samuela, ale možno to predpokladať. Na začiatku býva vždy jeden zakladateľ rodu. Od tej doby prešlo už 350 rokov, svet sa mnohokrát zmenil a za ten čas sa narodilo a zomrelo na 10 pokolení a historická pamäť o prameňoch rodu sa postupne úplne stratila. Tento článok je o jej prinavrátení.
Zdrojom jej oživenia sú cirkevné matriky, ktoré boli zavedené rozhodnutím tridentského koncilu roku 1563 (viacej na http://www.genea.cz/informace/rady-do-zacatku/matriky-v-prubehu-staleti/). Tie sa začali písať v našom okolí v polovici 17. storočia. Prvé boli katolícke a plnili dnešnú funkciu štátnych matrík pre všetky vierovyznania. K najstarším na našom okolí patrí bátovská, ktorá má prvé záznamy z roku 1656 (pukanská o 30 rokov neskoršie). Doba bola nepokojná (Turci, protihabsburské povstania), a tak majú matriky mnoho medzier a mnoho mien a období chýba.
Náhoda nám však priala, lebo v zachovaných záznamoch bátovských matrík sa podarilo nájsť prvých predkov a vysledovať ich priamu líniu až po svetobežníka Samuela Šikeťa a tým aj podnes žijúcich potomkov jeho nevlastného brata. Záznamy hovoria, že jeho prvý známy praprapredok Lukáš Šikeť sa zosobášil s Magdalenou, dcérou Pavla Pagela 3. februára 1686. Podľa úmrtnej matriky zomreli obaja vo veku 60 rokov, Lukáš 4.3.1714 a Magdalena 4.1.1722. Odpočtom dostaneme približné roky ich narodenia, čomu u Lukáša zodpovedá rok 1654 a u Magdaleny 1662. Podľa nich by sa brali na tú dobu v zrelom veku, Lukáš by bol mal 32 a Magdalena 24 rokov. Záznamy sú skúpe aj na doplňujúce informácie, ale v úmrtnej matrike pri zápise Lukášovej smrti je našťastie poznámka „molitor“, čo znamená mlynár. Nevieme presne kde mlel, lebo mlynov bolo v tej dobe na Sikenici v okolí viacej, ale môžeme predpokladať Jalakšovú, podľa miesta narodenia jeho syna Lukáša.
Mali spolu päť detí, z ktorých prežili len dvaja chlapci – prvorodený Juraj (*16.2.1687) a štvrtý v poradí Lukáš (*6.8.1699), ktorí vyrastali s rodičmi v mlyne a obidvaja sa stali mlynármi. U Juraja to máme v matrike výslovne potvrdené, že bol „molitor in Felso Zember“ (mlynár v Horných Žemberovciach), zatiaľ čo u Lukáša sa o tom môžeme oprávnene domnievať, pretože ako miesto narodenia má v matrike uvedené „Ex Ellesfalu“ (z Jalakšovej), kde bol jeden z bátovských mlynov.
Starší Juraj si vzal za ženu Annu, ktorej rodné meno ani pôvod matrika neuvádza a mal s ňou deti, ktoré zrejme založili žemberovskú vetvu Šikeťovcov. Ich sobáš nie je v bátovskej matrike uvedený, iba tri deti narodené v rokoch 1711, 1715 a 1727. Detí zrejme bolo viac, čo naznačuje medzera medzi rokmi 1715 a 1727. Nedávno volala na naše stránky jedna pani z Bratislavy, že je zo Žemberoviec, za slobodna Šikeťová a pýtala sa, či môže byť spriaznená s našim svetobežníkom. Je to veľmi pravdepodobné.
Lukáš si zobral za ženu tiež Magdalenu, ale ich sobáš nie je v bátovskej matrike uvedený, takže jej rodné meno ani pôvod tiež nepoznáme. Treba poznamenať, že zápisy do matrík sa v tej dobe robili nie veľmi dôsledne a vo vzťahu k ženám neboli naklonené. Obyvatelia zo Žemberoviec a Jalakšovej a ďalších dedín z okolia sa chodili zapisovať do matriky v Bátovciach. Všetky matriky na dnešnom slovenskom území sa vtedy písali po latinsky. Sobáše bývali v rodisku nevesty a ak nevesty pochádzali z ďalšieho okolia, tak sa nedajú vyhľadať. Asi preto boli u obidvoch bratov v Bátovciach zapísané len deti, u Juraja tri a u Lukáša dve – prvorodená Mária (*2.2.1729) a druhorodený Lukáš (*30.1.1731), ktorý je priamym starým otcom prvej generácie pukanských Šikeťovcov.
Táto jeho rola súvisí s rozvojom miestnej industrie, ktorú v tej dobe tvorili mlyny na obilie (v Pukanci aj na rudu). Hovorí o tom publikácia o Bohuniciach, ktorá vyšla v roku 2013. V tejto obci boli do polovice 18. storočia na Sikenici dva mlyny. Okolo roku 1750 boli postavené ďalšie štyri mlyny, takže ich celkový počet dosiahol čísla šesť. „K nim patril najmä Péliovský mlyn (Mola Péliana), ktorý dal postaviť zemepanský podielnik v Bohuniciach, šľachtic Štefan Péli-Naď. Vznikol v Štamposkej doline, teda v extraviláne obce , nad Horným panským mlynom. Na druhom vojenskom mapovaní (1828) je označený ako Piliho mlyn. Jeho prvým známym mlynárom bol Lukáš Šikeť (1723-1801) a jeho príbuzný Juraj.“ Ide o mlyn v Bohunickej doline, ktorý poznáme ako „Turčanov mlyn“, kde je dnes expozícia Tekovského múzea a kam aj pukanskí roľníci až do jeho likvidácie po roku 1948 vozili mlieť svoje obilie.
V tejto publikácii je ako rok narodenia Lukáša Šikeťa uvedený rok 1723. Tento údaj sa nedá overiť, pretože časť rodnej matriky za roky 1718-1724 chýba úplne a do roku 1728 sú záznamy neúplné. Ide však o údaj, ktorý je uvedený v matrike úmrtí ako dožitý vek a tieto odpočty nebývajú spoľahlivé. Ľudia v tej dobe vyzerali starší než v skutočnosti a dátum narodenia si tieto vrstvy obyvateľstva nepotrebovali pamätať tak ako dnes na každom kroku. Postupne naň aj zabudli. Našťastie je narodenie Lukáša Šikeťa zaznamenané 30. januára 1731 a ako miesto je uvedená Jalakšová (Ellesfalu) u neho aj u jeho sestry Márie (*1729). Na základe toho môžeme tvrdiť, že jeho otec Lukáš aj starý otec Lukáš boli mlynármi v jalakšovskom mlyne.
Ako 24-ročný prichádza Lukáš Šikeť v roku 1755 do Bohuníc, aby sa 2. februára v tamojšom evanjelickom kostole oženil s Máriou, tu narodenou 27.12.1733, dcérou Andreja a Judity Mrázovej. Aj táto veková blízkosť svedčí skôr v prospech narodenia Lukáša v roku 1731 než 1723, hoci desaťročný rozdiel nevybočuje z normálu.
Vyzerá to, akoby jeho púť do Bohuníc bola podnietená len osobou Márie Mrázovej, pretože na ďalších pätnásť rokov sa písomné stopy mladých manželov strácajú. Vynárajú sa až v roku 1770, keď je do bohunickej matriky zapísané narodenie Juraja Šikeťa, ich najmladšieho syna, ako tam stojí: „filius minimus natu“. To naznačovalo, že museli mať ešte nejakého staršieho syna. Ale žiadne ďalšie deti neboli v Bohuniciach zapísané. Až v roku 1783 sa v bohunickej sobášnej matrike objavil záznam, že si Máriu, najmladšiu dcéru Lukáša, mlynára Péliovského mlyna na Štampochu, bral za manželku Matej Udaj, mlynár v bohunickom obecnom mlyne, pôvodom z Almáša – Jabloňoviec. To naznačuje, akoby sa od svadby v roku 1755 až do narodenia syna Juraja roku 1770 Šikeťovci nachádzali na nejakom neznámom mieste.
Po dlhšom starostlivom pátraní sa podarilo nahliadnuť do jabloňovskej matriky a objaviť deti Lukáša Šikeťa a Márie Mrázovej, narodené v chýbajúcom pätnásťročnom období. V rodnej matrike jabloňovskej evanjelickej cirkvi je ako prvý 10.3.1762 zapísaný syn Pavol, ako druhý 2.8.1764 syn Andrej a ako tretia 5.1.1766 dcéra Mária, ktorá už bola objavená pri zápise uvedeného sobáša s mlynárom Matejom Udajom. Celkový počet objavených detí tak stúpol na štyri.
Ale to ešte neboli všetky. V jabloňovskej sobášnej matrike sa podarilo objaviť záznam s dátumom 29.5.1775 o svadbe vdovca Štefana Abaffiho z Čajkova so Zuzanou Šikeťovou, „dcérou mlynára Lukáša Šikeťa (z horného mlyna urodzeného pána Štefana Naďa de Pily), Bohunice“. Druhé prekvapenie čakalo o tri roky neskôr, keď sa objavil záznam o svadbe, ktorá sa konala 22.11.1778 v Pukanci, kde sa sobášil Ján Šikeť, najstarší syn Lukáša a Márie, s dcérou Jána Vavreka a Zuzany rodenej Albertiny. V súvislosti s tým vznikol problém určiť približnú dobu ich narodenia, ktorá spadá do obdobia 1756-1761. Zuzana sa mohla vydávať už ako 17-ročná, v tom prípade by sa narodila v roku 1758. Ale pretože sa vydávala za vdovca, počítajme, že sa vydávala o niečo staršia. Preto uvažujme, že sa narodila roku 1756, rok po svadbe rodičov.
O ďalšom dieťati Jánovi je prvá zmienka v matrikách len ako o svedkovi pri narodení Adama Klementa 27.3.1776 s poznámkou „Juvenis molitor“, čo znamená mladý mlynár alebo aj syn mlynára. Ďalšia zmienka je zo 17.2.1778, kde je poznámka „molitor Pilianus“, mlynár Péliovského mlyna. Obe zmienky pochádzajú spred novembra 1778, teda pred jeho svadbou s Máriou Vavrekovou. To znamená, že už musel byť dosť dospelý na to, aby bol mlynárom. Ak by mal 20 rokov, tak by jeho dátum narodenia aj s odstupom od staršej sestry mohol padnúť na rok 1758. Toto odhalenie súčasne znamená, že, oproti uvedenej publikácii o Bohuniciach, prvým pomocníkom otca Lukáša v Péliovskom mlyne nebol „jeho príbuzný Juraj“, teda syn Juraj, ktorý mal vtedy len 8 rokov, ale jeho najstarší syn Ján. Juraj sa stal otcovým pomocníkom a aj jeho nástupcom v Péliovskom mlyne neskoršie, v období po roku 1787, ako ďalej uvidíme. Mená otca Lukáša a manželky Márie sa objavujú medzi svedkami či krstnými rodičmi pri záznamoch narodení bohunických detí v rokoch 1777 až 1790, v Jabloňovciach od roku 1766. Ich pohyb v tejto obci sa zatiaľ nepodarilo vysvetliť. Možné je, že Lukáš bol spočiatku mlynárom v Jabloňovciach, kde bolo tiež niekoľko mlynov.
Ďalším prelomovým dátumom je 20. január 1787, keď si 18-ročný Lukášov syn Juraj bral v Pukanci za ženu len o 9 mesiacov mladšiu, teda 17-ročnú Pukančianku Zuzanu Cibulkovú, dcéru Samuela Cibulku a Márie Klučkovej, ktorá pochádzala podľa všetkého tiež z Almáša. Oddával ich tamojší evanjelický farár Ján Straka. Záznam o tejto svadbe sa nachádza v pukanskej aj v bohunickej matrike. Zatiaľ čo v pukanskej má veľmi malú vypovedaciu schopnosť, v bohunickej je veľmi dôkladný:
V druhom okienku sa píše, že Juraj je najmladším synom Lukáša a Márie Šikeťovej, v treťom že Zuzana je najmladšou dcérou Samuela a Márie Cibulkovej. V štvrtom sa hovorí o tom, že Juraj je mlynárom v hornom mlyne pána Naďa de Pély. To pravdepodobne znamená, že vtedy už bol spolumlynárom svojho otca a neskoršie nastúpil na jeho miesto. Aspoň podľa cirkevných matrík. V poslednom odstavci je poznámka, že po svadbe budú mladomanželia bývať v bohunickom mlyne.
A skutočne, v Bohuniciach sa im v rokoch 1790 až 1803 narodilo šesť detí, z ktorých väčšina, vrátane samotného otca Juraja, prejde neskôr do Pukanca. Na našich webových stránkach nájdete komplexný rodokmeň Šikeťovcov aj s ich pukanskými sobášmi, takže ich tu nemusíme vymenovávať. Matka Zuzana zomrela 5. novembra 1807 ako 38-ročná a jej smrť je zapísaná v pukanskej úmrtnej matrike. To znamená, že vtedy už bývali v Pukanci a Juraj prestal byť mlynárom v Péliovskom mlyne niekedy po roku 1803 (a možno aj skôr), keď sa im narodilo posledné dieťa, ktoré je zapísané ešte v bohunickej rodnej matrike.
Pretože zostal s malými deťmi sám, veď posledné sa narodili v rokoch 1798-1803, Juraj sa ako 38-ročný znova oženil už 21. februára 1808 so 17-ročnou Juditou Kollárovou z Almáša, dcérou roľníka Juraja Kollára a matky Márie Lehockej rodom z Pukanca. Svadba je síce zapísaná v pukanskej matrike, ale s tým, že sa odohrala na Almáši a sobášu požehnal miestny farár D. Kuzma. Lukáš je tu označený ako „civis et molitor“, teda občan a mlynár, ale išlo možno už len o dohru z minulosti, akési prechodné obdobie, keď v Bohuniciach ako mlynár pomaly končil. To dosvedčuje skutočnosť, že jeho posledné dieťa syn Ján, narodený v Bohunicich v roku 1803 zomrel 24.12.1811 už v Pukanci. Dôkaz nachádzame aj v poznámkach pri narodení jeho detí s Juditou Kollárovou. Pri prvom v roku 1809 je ešte poznámka „mlynár“, pri druhom a treťom v rokoch 1811 a 1816 je už poznámka „roľník“ a pri štvrtom roku 1822 „uhliar“. Uhlie pálil zrejme so svojím synom Jurajom (*1795), ktorý má ako povolanie takú istú poznámku. Otec Juraj zomrel v Pukanci o deväť rokov neskoršie 10.10.1831 vo veku 61 rokov.
Jedným z jeho synov z druhého manželstva bol Michal, narodený 4.2.1816, ktorý sa 16. februára 1835 oženil so Zuzanou Schwarzovou, dcérou roľníka Martina Schwarza a Kataríny Púchej. Žili spolu len 14 rokov, ale do roku 1845 mali spolu päť detí. Ich prvorodený syn Michal (*17.2.1836) si vzal v roku 1860 Katarínu Záhorskú a z tohto manželstva sa 7. augusta 1863 narodil jediný syn Samuel, ktorý sa tento deň vydal na svoju krátku cestu životom, ale ďalekú cestu svetom.
Šikeťovci v Bátovciach, Žemberovciach, Bohuniciach a Pukanci v rokoch 1677 až 1895, keď sa prestali písať cirkevné matriky a vedenie matrík prešlo na štátne orgány, predstavujú viacej ako 100 osôb oboch pohlaví. Zatiaľ čo v Bohuniciach sa zastavili len na jednu neúplnú generáciu, v ostatných obciach zrejme pretrvali do dnešných čias. Ak majú záujem zmapovať dnešnú situáciu, môžu sa ozvať na náš mail. Nech uvedú mená rodičov, prarodičov, svoje mená, mesta narodenia všetkých osôb a bydliská. U manželiek rodné mená. Môže to byť zaujímavé.
Ladislav Maľa, 2014