Odhalenie klopačky
O najväčší rozkvet Pukanca sa v stredoveku zaslúžilo baníctvo, v novoveku to bol rozkvet remeselnej výroby. Dnešná doba priniesla nové výzvy. Na svoju minulosť a históriu Pukančania nezabúdajú a vracajú sa k nej ako k niečomu, čo ich inšpiruje, posilňuje a dáva nádej, že aj súčasnosť zanechá svoje stopy.
V Pukanci, po viac ako 150 rokoch, opäť môžeme počuť zvuk klopačky. Zaslúžili sa o to členovia Spoločnosti priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie, ktorí sa rozhodli oživiť tento typický symbol baníctva. Zhotovenie repliky baníckej klopačky podporila obec Pukanec a Lespol s.r.o., Pukanec poskytnutím dreva. Samotné zhotovenie klopačky si zobral na starosť Jozef Pacher z fi Drevorez. Ozvučnicu klopačky vyrobil remeselník Peter Gembeš. Posledné úpravy – osadenie konštrukcie, nátery a úpravu okolia zabezpečili členovia Spoločnosti Samuel Fontányi, Milan Ďurčinka, Karin Klinková, Peter Klinko ml. a technickí pracovníci obce Pukanec. Aj vďaka nim je banícka klopačka v Pukanci skutočnosťou.
Odhalenie baníckej klopačky 1. júla 2022 bolo zároveň príležitosťou na spoločné stretnutie zástupcov Stredoslovenských banských miest. Na pozvanie starostu obce Ing. Jána Rievaja sa akcie zúčastnili zástupcovia Banskej Štiavnice, Kremnice, Banskej Bystrice, Novej Bane, Ľubietovej a Starohorského baníckeho cechu Richter grunt. Nechýbal ani banícky spevokol z Banskej Štiavnice, klopačkár, ktorý klopaním na banskú klopačku pripomenul, že dávna minulosť baníctva v Pukanci ešte nie je zabudnutá. Sprievod v baníckych uniformách oživila prítomnosť malých „permoníkov“ z Detského folklórneho súboru Lisna. Baníckym pozdravom „Zdar Boh“ privítal účastníkov stretnutia Ján Brnák, predseda OZ Terra Banensium. Verejnosti sa prihovoril Ing. Ján Rievaj, starosta obce a Ing. Erik Sombathy, predseda Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska. Vystúpenie baníckeho spevokolu na vysokej umeleckej úrovni dotvorilo výnimočnú atmosféru podujatia.
A teraz niečo z histórie baníckej klopačky v Pukanci.
Banícke klopačky boli účelové zariadenia v banských mestách. Patria medzi typické symboly baníctva. Svojím klopaním upozorňovali baníkov, že sa čoskoro začne šichta, aby nezmeškali fáranie. Z toho známy text piesne: „Vstávaj Honzo hore, na baňu klopajú, keď neskoro prídeš, fárať ti nedajú.“ Klopačku mal aj Pukanec. Nezachovala sa jej podoba, ani zmienka o nej v archíve. Zachoval sa však miestny názov Klopačka, živý dodnes. Je známe, že bola postavená pri hornej mestskej bráne. V polovici 19. storočia boli vraj ešte viditeľné zvyšky zbúraných múrov základov klopačky. Zo spomienok učiteľky Zuzany Hrúzovej: „Za môjho detstva žil na tom mieste kolár Zamboj, označovaný ako Zamboj na Klopačke.“ Dnes je to dom na ulici SNP č. 38. Môžeme sa teda domnievať, že pukanská Klopačka bola drevená na murovaných základoch. Asi vyššia ako okolité budovy, aby sa klopot kladiva na dubovú dosku niesol doďaleka. Jej umiestnenie v tejto časti mesta vyplývala zo situovania pukanských baní. V blízkom okolí sa nachádzali Stará baňa, Ergištôlňa, Štôlňa Chladná, Pri krámci, Budačka, Dbal, Biela baňa a mnohé iné v Grunte i v Chorvátdoline. Baníci pracovali na 2-3 smeny. Na rannú šichtu nastupovali ráno o štvrtej hodine. V hornej časti veže bola umiestnená jednoduchá drevená doska, na ktorú sa udieralo (klopalo) dreveným kladivkom. Na zlepšenie šírenia zvuku mala ešte vyvŕtané pozdĺžne dierky. Rôzne frekvencie a spôsoby klopania znamenali pre baníkov a obyvateľov rôzne upozornenia, či signály. Okrem oznamovania času fárania, či času všeobecne, mohla ohlasovať napr. banské nešťastie, požiar, blížiace sa nepriateľské vojsko (Osmani), banícku poradu, slávnosť, či pohreb baníka. Už dnes môžeme povedať, že o repliku baníckej klopačky je zo strany návštevníkov Pukanca, ale i domáceho obyvateľstva značný záujem. Je to jeden zo spôsobov ako získať podporu na ďalšie aktivity k zachovaniu baníckej histórie nášho mestečka. Úprimná vďaka patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zaslúžili o toto dielo.
Mária Gembešová
Predsedníčka Spoločnosti
PCSŠ a pukanskej histórie