Kostol sv. Mikuláša v Pukanci
Kostol sv. Mikuláša v Pukanci je unikátnym predstaviteľom gotickej architektúry s pozoruhodným mobiliárom. Medzi významné architektonické prvky patria vstupné portály, okenné otvory s kružbami, hviezdicová klenba hlavnej lode, krížové klenby severnej lode, konzoly s kružbovými hlavicami, zoomorfné konzoly triumfálneho oblúka, gotické pastofórium a sedílie.
Kostol sv. Mikuláša, podľa niektorých historikov, stojí na mieste románskeho kostola z 13. storočia. Impulzom k jeho výstavbe bolo založenie mesta po roku 1321. Jednotlivé lode kostola boli stavané v dvoch etapách. Najstaršia je južná loď s pravouhlou svätyňou a sakristiou. Vznik severnej lode je datovaná do rokov 1410 – 1414. Hlavná loď bola pôvodne prekrytá len dreveným stropom. Zaklenutá bola až v rokoch 1509 – 1510 bohatou gotickou sieťovou klenbou banskoštiavnického typu. Presbytérium a sakristia sú zaklenuté krížovou rebrovou klenbou klinovej profilácie.
Pôvodne mal chrám dve veže. Väčšia z nich, na ktorej boli od roku 1585 aj hodiny, sa týčila nad sanktuáriom. V čase osmanských vojen slúžila aj ako pozorovateľňa. Menšia stála nad dnešným vchodom do chrámu. Obe veže boli poškodené pri zemetrasení. Keďže stále trvalo nebezpečenstvo ich zrútenia, menšia zanikla okolo roku 1800, väčšia z nich bola v roku 1864 zbúraná. Súčasná veža bola postavená v rokoch 1864 – 1867.
V kostole sv. Mikuláša sa celkovo nachádza šesť oltárov. Z toho päť je gotických a jeden barokový.
Hlavný oltár – Trpiaci Kristus
Oltár patrí do súboru zachovaných gotických oltárov retabulového typu. Skladá sa z barokovej menzy, barokovej predely, gotického retabula a nadstavca. Retabulum pozostáva z centrálnej stredovej archy a dvoch pohyblivých krídel. V nadstavci sú umiestnené tri plastiky pod baldachýnmi s fialami doplnené ažúrovou rezbou. Ústredným výjavom oltára je Ukrižovanie. Predela je baroková. Ozdobená je technikou mramorovania. Jej centrom je bohostánok, po stranách sú adorujúci anjeli.
Pastofórium
Kamenný bohostánok slúžiaci na úschovu Najsvätejšej sviatosti oltárnej je z roku 1506. Tvorí ho pätka so štíhlou točitou nohou, skriňa pastofória a bohato zdobený štít. Štít vrcholí fiálou, ktorá je dekorovaná krabmi, ukončená je krížovou kyticou. Na troch fiálach sú kríže s Kristom a lotrami.
Kazateľnica
Bola postavená v rokoch 1740 – 1750. Umiestnená je na pravej strane víťazného oblúka. Skladá sa z parapetu rečniska, schodov, ozvučnice a baldachýnu. Parapet rečniska je tvorený šesťuholníkom, na ktorom v piatich plochách sú umiestnené sochy cirkevných otcov. Baldachýn tvorí 5 akantových volút. Pomedzi sú umiestnení svätci. Na vrchole baldachýnu je súsošie sv. Michala s diablom.
Oltár 12 Apoštolov
Oltár je datovaný do roku 1488. Vyrezaný je z lipového dreva technikou polychromovanej a zlátenej rezby. Pozostáva z predely, retabula a z fragmentu nadstavca. V jednotlivých poliach sú umiestnené reliérne polopostavy mužov držiacich stuhy a cechové atribúty. Retabulum je rozčlenené na hlavnú niku s plastikou Krista Salvátora. V štyroch bočných nikách sú po tri poloreliéfne plastiky apoštolov. V nadstavci sú umiestnené tri plastiky s fragmentom baldachýnov.
Pri rekonštrukcii v roku 1942 sa našla v oltári sv. Salvátora správa, že autorom oltára je majster Pavol z Budína, ktorý ho pre kostol v Pukanci zhotovil v roku 1488.
Oltár Korunovania Panny Márie
Zhotovený bol technikou polychrómovanej a zlátenej rezby. Oltáru chýba predela a štít. Nad podstavcami v skrini a nad obrazmi na slávnostnej strane krídel sú baldachýny v tvare oslieho chrbta s ažúrovou kružbovou výplňou. V ústrednej nike sa nachádza súsošie Korunovanie Panny Márie. Na krídlach sú motívy z krížovej cesty Ježiša Krista.
Oltár Panny Márie
Oltár pochádza z rokov 1480 – 1490. Je vytvorený technikou polychrómovanej a zlátenej rezby, maľby sú temperové. Oltáru chýba predele a štít. Všetky niky sú zdobené baldachýnmi s vyrezávaným oslím chrbátom a v ňom ažúrovo vyrezávanou kružbovou výplňou. V strednej nike je umiestnená socha Panny Márie s Ježiškom, ktorá stojí na tvári symbolizujúcej mesiac. V bočných nikách sa nachádzajú sochy svätíc. Kompozičná vyváženosť a farebnosť kombinované so zlátením dávajú krídlam eleganciu a honosnosť.
Oltár Sv. Jozefa
Vznik oltára sa datuje do roku 1480. Zhotovený je z lipového dreva. Vytvorený je technikou temperovej maľby. Oltár sa skladá z retabula a predely, ktoré boli zložené z dvoch oltárov. Retabulum sa skladá z centrálnej niky a dvoch nepohyblivých krídel V ústrednej nike je zachovaný pôvodný baldachýn, avšak socha Sv. Jozefa nie je pôvodná.
Oltár Sv. Jána Nepomuckého
Je jediný barokový oltár chrámového interiéru. Pochádza z druhej polovice 18. storočia. Má stĺpovú architektúru, ktorá je komponovaná do konkávy so sochami sv. Jozefa, sv. Jána Nepomuckého a sv. Ondreja. Architektúru hornej časti oltára dopĺňajú dve sochy anjelov. V strede nadstavca uprostred lúčov je jazyk, atribút sv. Jána Nepomuckého (symbol zachovania spovedného tajomstva).
Chrámové okná
V roku 1917 boli kružby v oknách hlavnej lode nahradené farebnými vitrážami. Ide o secesné vitráže. Vznikli v Budapešti u majstra Alexandra Ligetiho st. V presbytériu je motív zo života sv. Anny. Veľké okno hlavnej lode vypĺňa vitráž s postavou sv. Štefana.
Nástenná maľba
V strede víťazného oblúka sa nachádza nástenná maľba zobrazujúca kartušu, v ktorej je sv. Mikuláš, patrón kostola, s dvoma baníkmi. Po stranách sú vyobrazení dvaja anjeli. Maľba predstavuje historický erb Pukanca.
Klenba
Ojedinelý typologický variant hviezdicovo – sieťovej klenby hlavnej lode na vtiahnutých operákoch je doplnený rytmickým sledom železných svoriek z roku 1506 – 1510.
Výskum a reštaurovanie kostola
Kostol sv. Mikuláša bol doposiaľ pomerne málo skúmaný. Pre upresnenie jeho vývojových etáp bolo začaté absentujúce výskumné pamiatkovo – stavebne – historické a reštaurátorské práce. V rokoch 2003 – 2007 sa realizovali reštaurátorské práce na bočnom oltári „Dvanástich apoštolov“, ktoré boli financované najmä z grantových prostriedkov Ministerstva kultúry SR, darov občanov a príspevkov obce Pukanec. Od roku 2008 sa pokračovalo v reštaurátorských prácach na hlavnom oltári „Trpiaci Kristus“ a bočnom oltári „Korunovanie Panny Márie“.
Záverečné zhrnutie výsledkov archivno-hist. výskumu od Mgr. Petra Budaya, PhD (so súhlasom):
Kostol sv. Mikuláša, texty Mgr.Miroslav Slivka