Hradby v Pukanci

(na obrázku Mestský hrad v Pukanci z r. 1857)

Pukanec si opevnenie budoval už za vlády kráľa Žigmunda Luxemburského od r. 1405. Boli to palisády „palank“ pozostávajúce z drevených kolov, prútia, haluziny a hliny. Súčasťou obranného systému mesta bola aj vodná priekopa, ktorá sa napúšťala aj z nádrže na Hornej pažiti (medzi ulicou Za Múrom a SNP). V polovici 15. storočia, v období husitských bojov (1428-1458), bol pukanský gotický kostol obohnaný kamenným múrom. Neskôr sa do tohto priestoru postavila radnica, prebudovalo sa opevnenie a podkrovie kostola sa upravilo na pevnosť, čím stavba dostala charakter mestského hradu.

Pukanec od juhu tvoril bránu k ostatným, severnejšie položeným stredoslovenským banským mestám. V 16. storočí sa vojsko Osmanov  viackrát usilovalo preniknúť až do jeho blízkosti. Keď sa im to pri pustošivých nájazdoch nepodarilo, výhražnými listami vyzývali richtárov a obyvateľov, aby sa poddali a prijali osmanskú zvrchovanosť. Banské mestá však nereagovali, preto Turci neustále podnikali  lúpežné výpady do ich okolia.

Banské mestá boli nútené posilňovať svoju obranyschopnosť a začali sa opevňovať.  V roku 1541 si Banská Štiavnica postavila mestské brány a pevnosť Nový zámok. Ostatné banské mestá, teda aj Pukanec sa chránili len drevenými palisádami. 

V roku 1569 drevené pukanské opevnenie doslúžilo. Rozhodnutím uhorského snemu v r. 1578 začalo mesto budovať hradby z kameňa a tehál s dvoma bránami, dolnou – Levickou a hornou – Banskoštiavnickou. Stavbe opevnenia padlo za obeť 60 domov priliehajúcich  k mestskej ohrade (asi 1/3 všetkých domov v Pukanci). Práce pokračovali pod dozorom vojenskej rady až do roku 1590  a to za účasti cisárskych fortifikačných inžinierov s pomocou talianskych odborníkov G. Ferrariho a J. Wadena.

Stavitelia sa sústredili najmä na juhovýchodnú časť mesta, z ktorej sa očakával útok a táto bola aj najprístupnejšou. Násypové konštrukcie hradieb posilnili kamenným plášťom, na nárožiach umiestnili dva menšie bastióny, pri bráne jeden veľký bastión a tri fortne (bránky pre peších). Opevnenie čelnej strany Pukanca bolo v strede prerušené mestskou bránou, ktorá mala štítový charakter. Nebolo však ukončené, ochraňovalo len námestie s dvoma radami domov, ktoré vtedy patrili nemeckým podnikateľským rodinám. Pukanec sa týmto stal hraničnou pevnosťou s posádkou 50 mužov.

Na  obranu prijali banské mestá vojenské opatrenia. Vyhotovili súpisy bojaschopných obyvateľov, určili veliteľov, pevné zhromaždištia v prípade napadnutia a bola vytvorená  sieť hlások s presnými signálmi.  V Pukanci boli signalizačné miesta na vrchu Hrádok nad Bohunicami, vo veži hradu,  nad Starou baňou, ktorá sa nachádzala na Ľajtni (nad terajším vodojemom je miesto zvané Turnička).  Pozorovateľne mali stálu službu, signalizovali ohňom a streľbou pohyb Turkov. Tieto opatrenia boli síce osožné, ale aj tak Pukanec  1. októbra 1640 Osmani spustošili. Túto strašnú pohromu opísal kremnický archivár Pavel Križko v historickej povesti „Hrozná noc pukanská“. V meste a na predmestí Turci najskôr domy  vyrabovali, a potom ich podpálili. Mnohých ľudí povraždili, alebo odvliekli do zajatia,  dobytok odohnali. Neporušených zostalo asi  len desať domov okolo kostola.

Po uplynutí tureckého nebezpečenstva stratili hradby svoj význam a stali sa prekážkou rozvoja mesta. Okolo hradieb vznikli nové ulice a časť opevnenia použili obyvatelia ako stavebný materiál.

Pozostatky protitureckého opevnenia v Pukanci boli v r. 1964  zaradené do štátneho zoznamu Národných  kultúrnych pamiatok pod č. ÚZKP SR 1628/1.   

V r. 1973 boli pukanské hradby ONV, odborom kultúry v Leviciach zaradené do zoznamu bezprostredne ohrozených pamiatok mimoriadneho významu. Zameranie a rekonštrukciu pamiatky vykonal Pamiatkostav, n.p. Žilina v lete 1973, skolaudovaná v r. 1976. Pri plánoch na rekonštrukciu sa počítalo aj s archeologickým prieskumom, ktorý sa však neuskutočnil. Zachovaná časť hradieb sa tiahne od hlavnej cesty smerom ku kostolu a zo severnej strany ku Štiavnickej ceste. V okrese Levice je to jediný zachovaný systém mestských hradieb. Podľa plánov mala nasledovať aj druhá etapa rekonštrukčných prác – múr sa mal pokryť šindľovou strieškou, okolo hradieb sa mal vybudovať chodník z lomového kameňa, uvažovalo sa o asanácii objektov na múre. K odstráneniu  schátralých domov na hradbách došlo v roku 2002 obcou Pukanec.   V rámci projektu revitalizácie námestia a priľahlých priestorov bol upravený priestor v hornej časti hradobného múru ako i časť bývalej priekopy na voľnočasové aktivity.  Súčasný stav NKP si opäť vyžaduje opravu a odborný zásah. 

Pukanská brána, ktorá bola súčasťou hradobného opevnenia, je i dnes symbolom obce. Mala charakter stavieb zo 16. storočia podobných Hronskobeňadickej a Belianskej bráne v Banskej Štiavnici. Na čelnej stene, nad vstupným portálom, bola umiestnená plastika sv. Mikuláša s baníkom. V súčasnosti je emblém umiestnený v zasadacej sieni obecného úradu. V podchode brány boli po stranách  kamenné lavičky. V hornej časti budovy sa nachádzalo väzenie s dvomi malými oknami. Zo strany mesta bola drevená ochodza. Na konci 19. storočia bola Mestská brána, na pokyn notára Júliusa Cziglana, zbúraná a materiál použitý na rôzne stavby. Jej existenciu dnes pripomína už len kaplnka sv. Jána Nepomuckého.

Zostavila: Mária Gembešová, Spoločnosť PCSŠaPH