Evanjelický kostol v Pukanci

Po vydaní tolerančného patentu panovníkom Jozefom II. v roku 1781 bola  povolená  výstavba evanjelických chrámov. Pukanskí evanjelici si v roku 1783 povolali za svojho kňaza Samuela Čerňanského. Na pozemku darovanom vdovou Schvarcovou  veriaci postavili jednoduchý chrám na okraji mesta. Neskôr ho doplnili o oltár (1791) a kazateľnicu (1794) a v roku 1820 pristavili vežu.

Túžba pukanských evanjelikov vybudovať nový kostol bola potvrdená založením základiny na stavbu, ktorú tvorilo 150 zlatých,  darovaných  17.decembra 1899 Jánom Lélekom, Jánom Schvarcom st. a Dr. Jánom Schvarcom.

22. júla 1923 zomrel Martin Bujna pukanský farár a hontiansky senior, ktorý stavbu kostola cez pol storočie svojho úradovania vytrvalo odporúčal. V jeho započatom diele  pokračoval kazateľ Viliam Koričánsky . 8. februára 1909 obecné zastupiteľstvo darovalo na stavbu kostola pozemok na námestí, kde sa nachádzala klasicistická lekáreň „Hauptwache“. Táto pôvodne slúžila ako sídlo vojenskej posádky a hostinec. Pre mnohé prekážky sa so stavbou nového chrámu začalo až v roku 1934.  Počas celého obdobia prípravy však veriaci ochotne prispievali na základinu stavby kostola.

Po schválení stavby kostola konventom 23. apríla 1933 sa  do výberového konania zapojili štyria architekti so svojimi projektmi.

1. Rudolf Karol Cibulka
2. Michal Milan Harminc
3. Michal Kunic
4. Jozef Pešek

Z predložených projektov si cirkev vybrala návrh Jozefa Pešeka a poverila ho vypracovaním podrobného plánu a rozpočtu. Krajinský úrad vydal stavebné povolenie dňa 24.4.1934 s podmienkou, že cirkev si dá vyhotoviť nový, modernejší návrh.  Je predpoklad, že architekt Pešek sa poznal s profesorom Metodejom Zoubkom, ktorý práve v tom čase dokončil stavbu kostola v Blažoviciach pri Brne. Tento sa nakoniec stal predlohou  pre výstavbu  chrámu v štýle architektonickej moderny.  Realizáciou stavby bol poverený Jozef Pešek.

Bolo potrebné pripraviť miesto na stavbu. Budova starej lekárne  bola zbúraná 23. júla 1934 a to počas jedného dňa.  Následne bol vymeraný pôdorys  budovy a robotníci začali  8. augusta 1934 kopať základy. Pri práci narazili na vodu, preto  v niektorých miestach  dosahujú základy hĺbku až 4 metre. Základný kameň bol dovezený 22. augusta 1934. Slávnosť jeho položenia bola 16. septembra 1934. Bol vložený do priečelia chrámu zo strany veže. Do posväteného základného kameňa bola vložená pamätná listina, obsahujúca informácie o vzniku evanjelického cirkevného zboru v Pukanci a o výstavbe tolerančného chrámu ako aj o prípravách na výstavbu nového chrámu.

Vďaka priaznivému počasiu práce na stavbe rýchlo postupovali a stavbu sa podarilo pokryť tesne pred Vianocami. Práce sa znovu začali 26. marca 1935. Na veži bol 3. mája osadený kríž a 28. mája umiestnené zvony. Poslednýkrát bolo hrané na organe v starom kostole 29. 9. 1935 a posledné služby Božie tam boli slúžené 31. 10. 1935. Posviacka nového chrámu sa konala 3. novembra 1935.

Vybavenie chrámu

OLTÁR je postavený z travertínu s dekorom mramorových dosiek s motívom Desatora. Na oltárnom obraze je zachytené zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Obraz namaľoval maliar Edmund Gwerk, rodák z Banskej Štiavnice s rozmermi 2,5 x 4 metre. Patrí medzi najväčšie oltárne obrazy na Slovensku.

ORGAN bol prevezený zo starého tolerančného kostola. Pochádzal z roku 1889 a už vtedy uvažovali, že ho umiestnia do nového chrámu. Keďže nový kostol bol vybudovaný až o 45 rokov neskôr , už nevyhovoval. Nový organ od firmy Bratia Riegerovci v Krnove bol pre vojnové pomery postavený až 10. 3. 1942. Je 20 registrový a 2 manuálový, na svoju dobu veľmi moderný. Starý organ prevzali ako časť protihodnoty.

CHRÁMOVÉ LAVICE vyrobili cirkevníci – stolári z Pukanca, podľa plánov Ing. Samuela Šubu. Je tam približne 600 miest na sedenie. V čase, keď bol kostol projektovaný to bolo primerané, cirkevný zbor mal viac než 1000 členov.

HLAVNÝ  LUSTER bol kúpenýz finančného daru cirkevníčky Kataríny Čechovej, rod. Bahnovej, čo je na lustri aj zaznamenané.

ZVONY vyzdvihnuté do veže pochádzajú zo starého kostola. Dva väčšie zvony boli počas 1. svetovej vojny zhabané na vojenské účely, boli nahradené v roku 1922 novými. Najstarší je malý zvon, odlial ho Ján Henrich Pester v Banskej Štiavnici v roku 1787. Stredný a veľký zvon odlial Rudolf Manoušek v Brne v roku 1922. Veľký zvon má hmotnosť 750 kg.

Na strednom zvone je nápis:
V BOŽÍ DOM NÁS VOLÁVAJTE, V HROBITOV NÁS
SPREVÁDZAJTE, KRÍŽ ŽITIA NIESŤ POMÁHAJTE, VY
DRAHÉ ZVONY NAŠE.

Na veľkom zvone je nápis:
ZLOBA VOJNY VZALA 1916, LÁSKA ĽUDU DALA 1922.
SLÁVA BOHU ! VĎAKA ĽUDU !

Pamiatky zo starého tolerančného kostola

OLTÁRNY  OBRAZ  s motívom Večere Pánovej. Je uložený v zborovom  dome Evanjelickej a.v. cirkvi v Pukanci. Pod obrazom  bol nápis: Kdo své povinnosti činí, jakž naň sluší, milou Bohu obeť na oltár prináší. V texte je zakódovaný rok  1791 v rímskych čísliciach.

CHRONOSTIKON bol umiestnený nad vchodom do veže tolerančného kostola. Dnes je latinský nápis umiestnený v zadnej stene novej veže. V preklade znie: Táto veža bola postavená z horlivosti, zbožnosti a lásky na náklady a úsilím pukanskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania tri storočia po reformovaní viery ako trojročné dielo oddanej bohabojnosti. V texte je zakódovaný rok 1820.

zostavili: Mgr. Darina Palkovičová a Mgr. Ľudmila Ponická