Ku vzniku pukanského múzea

Dobrou zhodou okolností sa v januári 2012  zišla skupina nadšencov pukanskej histórie a založila Spoločnosť priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie, aby organizovali stretnutia, výstavy, vyhľadávali a zachraňovali historické predmety viažuce sa k minulosti regiónu a k jeho osobnostiam. O histórii Pukanca  sa už veľa nahovorilo aj popísalo. Jedným z dôkazov je monografia Pukanca vydaná v roku 1975 Jánom Zambojom a kolektívom. Obsahuje množstvo historických údajov o živote Pukančanov, ktoré dávajú základ k ďalšiemu bádaniu a dopĺňaniu informácií.

Okrem duchovného bohatstva sa do dnešných dní zachovali v Pukanci  aj hmotné pamiatky približujúce bežný život Pukančanov. Menej z baníckej minulosti o to viac z remeselníckej zručnosti. Preto myšlienka založiť múzeum sa stretla u členov Spoločnosti s pozitívnym ohlasom a už o ďalší rok (2013) bola otvorená Expozícia pukanskej histórie.  

Z rozprávania rodákov je známe, že už v minulosti bola snaha o zachovanie kultúrneho dedičstva. V roku 1975 v budove MNV, dnes obecného úradu (bývalého mestského domu a predtým banského súdu) vznikla v dvoch miestnostiach na prízemí Pamätná izba. Bolo to v roku osláv 900-ho výročia prvej písomnej zmienky o našej obci. V 90-tych rokoch minulého storočia, po oprave a rekonštrukcii budovy terajšej knižnice, bola stála expozícia na niekoľko rokov presunutá sem. V roku 1999 bola v budove obecného úradu opätovne zriadená Pamätná izba, tvorilo ju však už len torzo  vystavovaných artefaktov.  V obmedzenom priestore jednej miestnosti nebolo možné vystaviť pamiatky na bohatú remeselnícku minulosť.  Preto boli v roku 2009 historické predmety sústredené do budovy na Námestí mieru 17.  V troch miestnostiach obec vystavila náradie stolárskeho, debnárskeho, kolárskeho, tesárskeho remesla ale i tkáčsky stav a pamiatky na vinohradnícku tradíciu. Ostatné miestnosti budovy – starého meštianskeho domu, boli využívané len sporadicky a časť z nich bola v dezolátnom stave.

Myšlienku rozšíriť existujúce výstavné priestory o vytvorenie Expozície pukanskej histórie podporilo v roku 2012 vedenie obce i poslanci  obecného zastupiteľstva. Naša Spoločnosť prevzala budovu do užívania a začala sa postupná oprava a rekonštrukcia výstavných priestorov. K pôvodným trom miestnostiam pribudlo ďalších osem. Vďaka množstvu brigádnických hodín a pomoci dobrovoľníkov je tento projekt úspešný a veríme, že i udržateľný.    

Neustála zbierková činnosť dáva predpoklad na vylepšovanie expozície po obsahovej stránke. Nebolo by to možné bez podpory občanov, ktorí predmety buď darujú, alebo ich zapožičajú. Odmenou pre tvorcov jednotlivých výstav sú spokojní návštevníci múzea čo dokladajú ich vyjadrenia v knihe návštev. Od roku 2013 to boli stovky návštevníkov z celého Slovenska, ale i návštevníci zo zahraničia: z Nemecka, Francúzska, Rakúska, Ruska, Poľska, Maďarska, Čiech, Brazílie, Rumunska, Argentíny a z ďalekej Austrálie.

Za všetky vyjadrenia  prikladáme aspoň niektoré:

„Pukanec je obec, ktorou sa nedá prejsť len tak. Jeho génius loci človeka vtiahne do života pevného plnosťou tak veľmi, že na to nikdy v živote nezabudneme. A to načretie do tejto plnosti sa prihodí každému a vždy, aj keď si ho možno dlho neuvedomí. Vpečatí sa však do každého, kto len čo trochu vníma. Život v Pukanci vonia mimoriadnou svojbytnosťou, najmä hrdosťou.
Múzeum, ktoré niekoľko hrdých Pukančanov vytvorilo, je hlbokou poklonou miestu, ktoré sa do nich vpečatilo. A hlboká pokora patrí tým, ktorí to vpečatenie neúnavným úsilím a prácou zaznamenávajú, zveľaďujú a chránia, aby génius loci Pukanca stále žil.“

18. 7. 2014, Marta Moravčíková, redaktorka

„Ďakujem milí Pukančania, že ste ma pozvali. Videla som aj perfektné, zaujímavé a cenné múzeum. Som rada, že som v Pukanci, veď sme susedia. Ako Štiavničanka som chodila do Pukanca s mojim starým otcom. Želám všetko najlepšie, zveľaďujte svoje staré kráľovské mesto.“

27. 7. 2014, Emília Vášáryová

„Strávila som tu veľmi pekné chvíle, obdivujem vaše snahy a lásku, s ktorou ste oživili minulosť. Je mi to tu srdcu blízke, lebo je tu aj kus života môjho otca. Vďaka.“

28. 7. 2016, Želmíra Mišíková, r. Adamčíková

„História magistra vita est. Prekrásna expozícia s vysokohodnotným obsahom a veľmi príjemným erudovaným verbálnym doprovodom. Blahoželáme a ďakujeme.“

6. 7. 2017, Jánoškovci z Kremnice

„Každý rok ma prekvapí niečo nové v tomto jedinečnom múzeu. Úprimne sa z toho teším a prajem všetkým, ktorí sa starajú o zveľadenie múzea, zdravie, silu a štedré srdcia.“

7. 7. 2018, Dr. Katarína Holbová z Levíc

Mária Gembešová (predsedníčka Spoločnosti)