Počas festivalu Dni majstrov ÚĽUV, ktorý sa konal 5. a 6. septembra 2026 v historickom centre Bratislavy sme pre návštevníkov predvádzali výrobu pukanských párancov. Cez víkend sa pri nás zastavilo mnoho záujemcov, jedna rodina sa však zdržala dlhšie. Medzi sebou sa rozprávali anglicky. Prostredníctvom prekladača cez mobil si prekladali text na paneli s informáciami o Pukanci.
Ako sme stáli so ženami okolo kotla, v ktorom varíme párance, prihovoril sa nám mladý pán po anglicky. Pýtal sa, kde sa Pukanec nachádza, či sme aj my z Pukanca… Počas tohto víkendu sme sa rozprávali s mnohými zvedavými turistami, ale tento pán bol zvedavý viac než iní. Nakoniec z neho vyšlo, že má priezvisko „Pukansky“. Samozrejme, že sme neverili, no on nám so smiechom ukázal svoj preukaz.
Porozprával nám príbeh, ako jeho starý otec emigroval zo Slovenska do USA v 30. rokoch minulého storočia. Preto prišiel s rodičmi a manželkou na Slovensko a zastavia sa teda aj v Pukanci.
Takto si na udalosť spomína p. Karin Klinková.
Príbeh však pokračoval v Pukanci. Títo štyria ľudia skutočne do Pukanca prišli. Objavili sa na námestí v utorok 8. septembra predpoludním. Úplnou náhodou ich pri Afrikole spoznala p. Andrea Kürtiová, ktorá sa tiež zúčastnila festivalu v Bratislave. Opäť cez prekladač povedali, že by si chceli pozrieť nejaké zaujímavosti. Andrejka mi zatelefonovala, čo sa deje a opäť – náhoda. Práve som hovorila s mojou susedkou na záhrade, o ktorej viem, že hovorí anglicky. Poprosila som ju, aby išla so mnou. Bola veľmi ochotná, aj keď mala pôvodne iné plány. O pár minút sme už boli na námestí. Andrejka tiež nestrácala čas. Poprosila pána farára – ten odomkol kostol a my sme ich už našli obdivovať našu najstaršiu a najvzácnejšiu historickú pamiatku. Zoznámili sme sa a ďalej sme už pokračovali s našou „tlmočníčkou“. Prezreli si hradby, dozvedeli sa o histórii protitureckých bojov, so záujmom si vypočuli výklad v našom múzeu. Mnoho fotografovali – predovšetkým, kde bolo slovo „pukanský“.
Zvlášť sme sa venovali expozícii o vysťahovalectve, príbehom ľudí z nášho mestečka, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodli opustiť svoju domovinu. Videla som, s akým dojatím to vníma hlavne starší pán. Dozvedeli sme sa, že Ján Pukanský s rodičmi vycestoval do USA ako 10- ročný z Čiernej Lehoty. Jeho syn John Pukansky s manželkou a synom Mikeom s manželkou pricestovali na Slovensko, aby spoznali krajinu svojich predkov. Vybavili sme ich našimi informačnými materiálmi a pohľadnicami. Z Pukanca pokračovali v ceste do Banskej Bystrice, kde mali objednané ubytovanie a potom do Čiernej Lehoty. Na druhý deň napísal Mike našej tlmočníčke Hanke e-mail, kde opäť veľmi ďakovali za našu ochotu sa im venovať.
V našej pamätnej knihe v múzeu ostalo tiež poďakovanie od rodiny Pukansky z Chicaga v USA. Privítali sme tu už návštevy z rôznych kútov sveta – Maďarsko, Nemecko, Česko, Francúzsko, Argentína, USA… a máme na našu prácu veľmi dobré ohlasy. Zastavujú sa tu aj potomkovia našich osobností – Muchovci, Lukáčekovci, Sekanovci…
Našu prácu robíme s nadšením a snažíme sa získavať stále nové poznatky z histórie nášho mestečka. Darí sa nám aj vďaka ochotným ľuďom, ktorí nám nezištne pomáhajú. V tomto prípade p. Andrei Kürtiovej, p. farárovi Stanislavovi Haburčákovi a p. Hanke Horník Mozolovej.
Mgr. Darina Palkovičová