Vedome hrešiace 19. storočie…
sa podpísalo na osude Dr. filozofie Pavla Šušku, ktorý dožil v Pukanci iba vďaka podpore učiteľa Pavla Záhona a farára Samuela Holubyho. Neuznaný a v biede skonal 15.4.1857 v Grunte, v poslednom dome vpravo. Dr. Pavol Šuška pochádzal z vážených pukanských rodín: jeho starí rodičia Andreas Šuška a Anna Ostrolúcka sa sobášili 19.1.1734. Jej rodičmi boli Michal Ostrolúcky a Judita Ježovič. Otec Andreas Šuška sa narodil 13.7.1749, bol senátorom mesta, oženil sa 2.2.1773 s Katarínou Svarczovou, narodenou 13.5.1751 Jurajovi Svarczovi a Márii. Andreasov brat Georgius Šuška, narodený 21.3.1747, bol senátorom a kapitánom Pukanca, dokonca aj archivárom Banskej Štiavnice. Pavol Šuška sa pravdepodobne narodil v niektorom zo služobných bytov mesta Pukanec 9.2.1774. Ľudovú školu navštevoval vo svojom rodisku. Kvôli jeho neobyčajne bystrému rozumu, chuti do učenia, ako aj usilovnosti ho rodičia podporovali v štúdiách na Lýceu v Banskej Štiavnici, neskôr v Bratislave, kde skončil s výborným prospechom štúdium filozoficko-teologických vied. Na ďalšie vzdelanie si privyrobil v Kežmarku v rodine Podkonických ako pomocný učiteľ. V 1801 sa ocitol v Jene, v meste uhorských študentov, kde mu udelili titul čestného doktora filozofie na základe výborných výsledkov a svedomitosti, čím sa zaradil medzi významných vzdelancov svojej doby. Po návrate zo štúdií do Uhorska bol po kandidátskej skúške 7.7.1811 zvolený za riadneho farára v Dvorníkoch – v Patkôši. Plný ideálov sa snažil odstraňovať nedostatky v cirkvi. Po zistení peňažných machinácií, na konvente 5.7.1813 v Kostolných Moravciach (Hontianske Moravce), verejne obvinil dozorcu cirkvi, zemana Alexandra Kevického zo šafárenia. Týmto si znepriatelil hontiansku vrchnosť a svojvôľou zemana Zmeškala bol potupený na dereši (25 palíc), žalárovaný v Hokovciach, násilne vysťahovaný z fary a pozbavený kňazstva (máj 1826). Zadosťučinenie u hontianskeho zemianstva nezískal. Nikto sa nepostavil na jeho obranu, okrem lišovského farára Blaškoviča. Bez prostriedkov na živobytie viackrát meral pešo cestu do Viedne s prosbou o nápravu svojho položenia. Spravodlivosti sa nedočkal, aj keď mu cisár dal za pravdu, trvala Šuškova pravota 40 rokov. Okrem toho podstúpil aj inú ťažkú skúšku – zomreli mu dve dcérky: Christina (ml.) a Amália (6r.) S manželkou Ch. Muránskou, ktorá zomrela ako 50r. (25.7.1846), sa utiahol v roku 1830 do Pukanca, kde ešte žilo zopár manželkiných príbuzných. Tu k synovi Jánovi pribudol 1.11.1839 Pavol, hlavný hrdina knihy: „Paľko Šuška“ Terézie Vansovej, rodenej Medveckej. Paľko Šuška sa narodil v Pukanci rodičom: Dr. Pavlovi Šuškovi, ev. farárovi a Christine Muránskej. Po ukončení obecnej školy usilovne študoval na Lýceu v Banskej Štiavnici. Neskôr našiel útočište v rodine Samuela Medveckého, ev. kňaza zo Zvolenskej Slatiny. Prázdniny trávil suplikovaním. Pomery mu však nedovolili ďalej študovať. Rozhodol sa stať učiteľom na Dolnej zemi – v Báčskom Petrovci, kde po próbe zo spevu a hry na organe bol zvolený za učiteľa s bytom v škole. Neskôr sa v Petrovci aj oženil. No horúce podnebie, podlomené zdravie zapríčinili jeho predčasnú smrť 1. marca 1866 vo veku 27 r. 5.sept. 2026 sa konala spomienka 200.výročia ukončenia pôsobenia Pukančana Dr. Pavla Šušku v Dvorníkoch v okr. Krupina. Počas slávnosti ho prezentovali ako ambiciózneho, vzdelaného, zásadového a morálne pevného človeka, ktorý nikdy neuhol, nebál sa postaviť voči vtedajšej nespravodlivej vrchnosti a pomenoval daný čas: vedome hrešiacim 19.storočím…
Mgr. Ľudmila Ponická