Ján Čalovka – dizajnér, ktorý predbehol dobu

Piatok 3. júla 2026 bol v Pukanci venovaný pamiatke na významného slovenského dizajnéra Jána Čalovku, ktorý patril medzi najvýznamnejších slovenských priemyselných dizajnérov a výtvarníkov druhej polovice 20. storočia. 90. výročie narodenia, ktorého by sa v tomto roku bol dožil, bolo príležitosťou vzdať hold jeho tvorivej invencii, venovať spomienke na človeka,
ktorý vo svojej tvorbe spájal estetiku, funkčnosť a dokonalé remeselné spracovanie.

Sériu podujatí, ktoré pripravila Spoločnosť priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie otvorilo odborné sympózium na tému – Ján Čalovka v kontexte dejín dizajnu. Prednášajúci priblížili obrovský rozsah činnosti tohto dizajnéra a jeho podiel na vývoji slovenského priemyselného dizajnu. Na sympóziu odzneli tri témy: Mgr. art. Maroš Schmidt – Dizajnéri – spolupracovníci Jána Čalovku, Mgr. art. Róbert Paršo – Ján Čalovka v kontexte grafického dizajnu 90. rokov a Doc. Ferdinand Chrenka, akad. sochár – Vzťah dizajnér verzus firma. Významnú pomoc pri  organizovaní sympózia poskytol Mgr.art. Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu.

Realizáciu odborného sympózia Ján Čalovka v kontexte dejín dizajnu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Vďaka tejto podpore bolo možné vytvoriť priestor na odbornú reflexiu tvorby Jána Čalovku, predstaviť jeho významné miesto v dejinách slovenského priemyselného dizajnu a sprostredkovať jeho tvorivý odkaz odbornej i širokej verejnosti.

Za účasti širokej verejnosti a rodiny dizajnéra Jána Čalovku bola o 14.30 hod. v parčíku pri kostole sv. Mikuláša v Pukanci odhalená pamätná tabuľa. Pribudla tak spomienka na ďalšiu mimoriadnu osobnosť, ktorej život bol úzko spätý s Pukancom. Významné medzníky života Jána Čalovku priblížila predsedníčka Spoločnosti Mária Gembešová.

Ján Čalovka sa narodil 21. decembra 1936 v Drženiciach. Na Učňovskej škole Sandrik Dolné Hámre sa vyučil v odbore umelecký pasiar – teda výrobca umeleckých predmetov z drahých a ušľachtilých kovov. V štúdiu pokračoval na Slovenskej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, ktoré ukončil v r. 1956.
Následne sa zamestnal ako priemyselný výtvarník podniku Sandrik v Dolných Hámroch, kde pôsobil vo funkcii samostatný výtvarník a zároveň od r. 1968 ako výtvarník na voľnej nohe. V rokoch 1973 – 1978 pracoval ako dizajnér v Inštitúte priemyselného dizajnu v Bratislave. Svoje skúsenosti odovzdával študentom ako pedagóg na Strednom odbornom učilišti trojárskom v Hodruši – Hámroch a to v r. 1992 – 1995.

Jeho pole pôsobnosti bolo veľmi široké. Od úžitkových predmetov cez stolovací riad, hračky až po návrhy pre strojársky, dopravný či obuvnícky priemysel. Širokej verejnosti je známy návrh kompletného servírovacieho náčinia ako súčasť československej expozície na Svetovej výstave v Montreali v 1967.

Príbor č. 58, pod názvom Brusel, patrí medzi najúspešnejšie diela slovenského priemyselného dizajnu. Zaujímavé je jeho výtvarné riešenie nábytkového kovania, ale i návrh hlavnej ceny „Zlatá ruža“ FOTOFÓRA Ružomberok z roku 1971. Od polovice 70. rokov sa venoval aj navrhovaniu dámskej obuvi pre podnik ÚRKOP Partizánske. Pri tvorbe neostal len pri vonkajšom vzhľade topánky – skúmal ergonómiu ženskej nohy, analyzoval jej tvar a na základe vlastných poznatkov vytvoril drevené kopyto,  ktorého vychádzali jeho návrhy. Významnú časť tvorby Jána Čalovku tvorili aj hračky, ktorým sa venoval s rovnakou precíznosťou ako priemyselným výrobkom. Navrhoval najmä modely dopravných prostriedkov, stavebnice a mechanické hračky. Medzi najznámejšie patrí stavebnica Janík a séria modelov áut, vlakov či lodí, ktoré sa vyrábali vo veľkých sériách a tešili sa obľube doma i v zahraničí.
Na základe nominácií medzinárodnej poroty súťaže Národná cena za dizajn 2005, získal Ján Čalovka zvláštnu cenu ministra kultúry SR za celoživotné mimoriadne aktivity v oblasti dizajnu.
Ján Čalovka žil a pôsobil v Pukanci od roku 1979. Tu si postavil rodinný dom a prežil s rodinou veľkú časť života ako výtvarník v slobodnom povolaní. S jeho menom je spojená myšlienka organizovania Pukanských remeselníckých trhov ako obnova tradície pukanských jarmokov v minulosti, kde by sa prezentovala práca remeselníkov, dizajnérov, výtvarníkov úžitkového umenia, tvorcov z dreva, hliny, kovu, kože, kameňa, skla a iných materiálov. Dôkazom, že sa tento inovatívny návrh Jána Čalovku ujal, bolo konanie už 32. ročníka tohto podujatia. Zároveň však treba pripomenúť pôvodnú víziu pukanských remeselníckych trhov ako založenia novej tradície konania kontraktačno- predajných výstav remesiel v Pukanci spolu so sprievodnými, najmä kultúrnymi
akciami. Na tieto účely bola na prvých remeselníckych trhoch v roku 1993 využitá budova starej meštianky. Okrem samotnej koncepcie podujatia mal veľký podiel i na jeho praktickej realizácii. Fakt, že sa v neskorších ročníkoch upustilo od navrhnutej koncepcie, neznižuje podiel Jána Čalovku oživiť a v novej forme ponúknuť prezentáciu remesiel, ale i prácu dizajnérov a výtvarníkov úžitkového umenia širokej verejnosti.

Slávnostnú atmosféru odhalenia pamätnej tabule zvýraznil kultúrny program, hudobná produkcia klarinetistu Emila Lauka so sprievodom a spev Barbory Kyseľovej. Účastníci odhalenia pamätnej tabule sa následne presunuli k budove obecného úradu, kde v obradnej miestnosti nasledovala vernisáž výstavy o živote a tvorbe Jána Čalovku. Organizátorom výstavy bolo občianske
združenie – Spoločnosť priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie. Koncepciu výstavy a jej realizáciu zabezpečoval Ján Čalovka ml. spolu s Mgr. art. Marošom Schmidtom, ktorý bol zároveň kurátorom výstavy, za aktívnej spolupráce  Márie Gembešovej, Dariny Palkovičovej a Mgr. Karin Klinkovej. Výstava bola realizovaná za účasti spolupracujúcich inštitúcií: Slovenské centrum dizajnu – Slovenské múzeum dizajnu, Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň a Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica, ktorým patrí veľké poďakovanie za zapožičanie vystavených artefaktov. Mimoriadne poďakovanie patrí synovi dizajnéra Jána Čalovku, Jánovi Čalovkovi ml. za ústretovosť, spoluprácu a aktívnu účasť na realizácii už spomenutých podujatí.

Meno Jána Čalovku je neoddeliteľne spojené s rozvojom moderného slovenského dizajnu, ktorý dokázal spájať estetické kvality s praktickým využitím. Zaradil sa medzi desiatky ďalších osobností, na ktoré je Pukanec hrdý. Pripomenutím si jeho diela zanechávame odkaz budúcim generáciám o jeho tvorivej výnimočnosti.

Mária Gembešová
predseda Spoločnosti S.Šikeťa a pukanskej histórie