Anička Cáliková

Moje prvé stretnutie s detským divadlom a hlavne s bábkou sa začalo v roku 1969 v Bábkarskom súbore Uzlík, ktorý fungoval pod vedením Marice Mikulovej a Danky Pápayovej. Neskôr na strednej škole vznikol súbor Lampášik, tu spomeniem meno Anička Cáliková. Pár rokov som spolupracovala s DDS Gong a v roku 1992 som prebrala od Aničky Mrvovej súbor zložený z učiteliek, volali sme sa Strigy. Môžem to
skrátiť – detské divadlo a dramatická výchova ma sprevádzajú celý môj život. Aj Aničku Cálikovú, nar. 1939, ktorá patrila spolu s p. Annou Strelkovou v 60-tych a 70-tych rokoch k významným spolutvorcom pukanskej kultúry, sprevádzalo detské divadlo a dramatická výchova celý život. Pôsobila v Závodnom klube ROH popri Belovi Beblavom. Nacvičovala bábkové divadielka s pukanskými žiakmi ZŠ, režírovala a zúčastňovala sa prehliadok divadelných detských súborov. Napr. pripravila hry Gernetovej-Gurevičovej “Kačiatko (1952), O domčeku na kopčeku,“ kde bola na predstavení prítomná výberová porota na čele s Jánom Ozábalom, riaditeľom Štátneho divadla v Bratislave a Milanom Ivákom z Osvetového ústavu
 Bratislava, pôsobiaci ako dramaturg v Nitre (1957). Anička Cáliková zanechala trvalú stopu v kultúrnom živote v Pukanci. Ďalšie jej kroky smerovali do Bratislavy. V 70 -tych rokoch minulého storočia organizovala Osvetovom ústave školenia bábkarských súborov v Harmónii. V 2001 písala v „Javisku“ o histórii prehliadok divadelných súborov a ich premenách.
Ocenenie a úctu zožalo Aničkino úsilie pre kultúru i umenie v spomienkach malých divadelníkov v Pukanci. Nadšenie z tohoto pôsobenia zostalo v ich mysliach až do dospelosti. Bolo to reťazenie tvorivosti, múdrosti a schopnosti, ktoré dosiahlo určený cieľ – kultivovať duchovne slovenskú mládež.

Ľudmila Ponická